Ďakovný pozdrav pútnika
Prechádzam týmto svetom
ako hviezdnatým,
či úhorovým poľom.
Sedávam a sedával som
za plným i za prázdnym stolom,
lež vždy a všade so mnou ľudia boli,
bratia
i nepriatelia,
lež všetci boli moji,
ihličie v blízkom chvoji!
A to je radosť na konci cesty
po vlastnej domovine
po slnka rodisku,
po tokajskom víne
prejsť sa ako pastier
bosými nohami
v čerstvej ozimine!
Prejsť sa s plným srdcom,
so slovom,
najkrajším závažím
a objať sa tu
s rajským Považím!
A pozdraviť tých,
čo majú to isté slnko
a tú istú zem
a učia deti i dospelých
najkrajšiu násobilku:
milujem!
Tí odklínači kníh
a ich otvárači,
úprimní ľudia
a nie pretvárači
ma privítali ako posla slova
a moja duša ich rovnako
slovom lásky volá:
Ďakujem všetkým,
no a zvlášť Elenke,
ktorá ten stôl slova pripravila
a nad ktorým najmilšia pieseň,
Pieseň Považia bratsky hlaholila!
Jozef Tóth
tlmočník pútnika