historik Dr. Cyril A. Hromník
Geniálny fenomén: historik Dr. Cyril A. Hromník
Pokúsim sa predstaviť historika Cyrila Andrewa Hromníka z môjho osobného pohľadu. Myslím si, že na Slovensku nemá konkurencie! Tvrdím to pri tichej či hlasnej podpore, súhlase mnohých ľudí na Slovensku, aj napriek odporu našich vedcov – lebo nik z nich fundovane ešte neanalyzoval Hromníkove najnovšie objavy „zlatonosnej žily“ našej najranejšej histórie, vecne nezhodnotil jeho nastoľovanie kľúčových súvislostí v našej histórii.
Pre mňa je prorok, objaviteľ.
Od afrického zlata k Slovenom
Zorientovanému čitateľovi zaiste netreba podrobne, pripomínať curriculum vite Cyrila Hromníka. Renomovaný historik slovenského pôvodu študoval v USA, žije v Južnej Afrike, a tak sa pýtam, či má vo svete podobne skúsených, renomovaných partnerov z radov historikov, kozmológov, archeológov, lingvistov. Dr. Hromník medzi veľkých duchov radí povedzme univerzitných profesorov lingvistu Rogera Lassa, historikov Roberta Cranea a Roberts Gregoryho, mystika Sadhu Rangarajana, antropológa Wim van Binsbergena, z našich historikov Jozefa Mižáka, Milana S. Ďurica, Richarda Marsinu.
Povšimnime si nevšedný spôsob uvažovania, logiky a premís Cyrila A. Hromníka. Po celý život kladie sebe (a rovnako svojim poslucháčom, čitateľom) zdanlivo až detsky jednoduché, a teda zároveň ťažké otázky. Ani s pribúdajúcimi rokmi mu v žilách neprestáva pulzovať hĺbavá zvedavosť, a práve tá ho zakaždým posúva o krok dopredu. Pri svojich historických výskumoch s prekvapením zistil, že nikto pred ním zatiaľ nevyriešil otázku, kto prvý doloval zlato v Egypte, Etiópii, neskôr v Šonabare (dnes Zimbabwe). To ho v Amerike na Syrakúzskej univerzite motivovalo k napísaniu dizertačnej práce o zlatom obchode medzi portugalskou Indiou a Afrikou.
Vynikajúca znalosť zámorského a transkontinentálneho obchodu v najstarších dobách a s tým súvisiacich kultúrnych a jazykových vplyvov otvorila Dr. Hromníkovi celkom nový, dosiaľ nikým nepostrehnutý, neprebádaný, a tiež nepredvídaný pohľad na africkú históriu. Neskôr svoj záujem rozšíril na históriu Slovenov a Slovenska v dobách rímskej, predrímskej a bronzovej.
Najstaršie staroindické jazyky
Tajomstvo k pochopeniu najstaršej histórie spočíva predovšetkým v Hromníkovej nevšedne širokej znalosti najstarších staroindických jazykov. Vďaka celoživotnému cieľavedomému, zápalistému štúdiu svetových jazykov, vrátane hindštiny a ďalších najstarších, málo prebádaných a v svetovej literatúre málo používaných dravidských jazykov – ako sú tamilčina a kannadčina – sa mu otvoril svet, ku ktorému sa nemožno priblížiť a spoznávať ho bez dôkladnej znalosti týchto jazykov.
K širokému rozsahu poznania nášho jedinečného vedca patrí i jeho znalosť ďalších vedných disciplín – náboženstva, filozofie, kozmológie, archeológie, historickej matematiky, antropológie, a vo veľkej miere lingvistiky ako systému. Vďaka nim môže preniknúť k najstaršej histórii a porozumieť jej komplexne.
Náboženstvo: vedecká os starých kultúr
Základom starej histórie boli náboženstvo, kozmológia náboženstva, symbolizmus, pútnictvo, matematika... Za najdôležitejšiu vednú disciplínu a za os starých kultúr považuje Dr. Hromník práve náboženstvo. Avšak archeológia študuje náboženstvo len postranne, zdôrazňuje materialistické prostriedky konzumu a bojov o neho, a tak na vlastnú i našu škodu zanedbáva, alebo prehliada význam starého symbolizmu. Pritom symbolizmus je ukrytý vo veciach, ktoré nie sú zdanlivo užitočné, zato sú však pevne spojené s Bohom v jeho mnohorakých podobách a chápaniach.
Závažnosť symboliky je podľa Dr. Hromníka obrovská.
Výklad Svätého písma cez jazyky
Je kľúč k dokonalejšiemu výkladu Svätého Písma cez dravidské jazyky? Rozličné preklady Písma prinášajú jeho rozdielny výklad a narážajú na nezhody medzi prekladateľmi z radov biblistov a lingvistov. Aká je však vecná presnosť, uspokojivá presvedčivosť prekladov? Kde hľadať najtesnejšie priblíženie sa k Pravde? A napokon: v čej mysli skrslo hľadať preklad Sv. Písma v najstarších – dravidských jazykoch? Historik slovenského pôvodu je jedným z viacerých, či pravdepodobnejšie jediným(?), ktorému ako prvému napadlo hľadať tam, kde dosiaľ nik nehľadal!
A hľadajme zároveň s ním súčasné paralely: Koho zvedavosť sme pošteklili, kto sa chce dozvedieť viac, napríklad o Slovenoch (Slovákoch), ktorí sa podieľali aj na najstaršej teológii starých Dravidov a stáli pri kolíske biblických Židov, ten má možnosť čítať na pokračovanie práve uverejňovanú sondu Dr. C. A. Hromníka v časopise Dimenzie 2012 (vychádza v dvojmesačnej periodicite, 1. časť sa volá Čo majú Židia a farizeji spoločného so Slovenmi a Indiou?, podtitul 2. časti má podtitul Chalani a farizeji, tretia: Izaiášovi lepšie rozumeli Sloveni, 4. časť Posol k slovenským Boganom).
Sme napojení na najstaršie kultúry
Cez náš, slovenský jazyk sme napojení na najstaršie kultúry civilizovaného sveta. Zároveň sa môžeme pýšiť tým, že po hebrejčine, gréčtine, latinčine to bol práve náš jazyk, do ktorého v 9. storočí preložili sv. Cyril a Metod Sväté Písmo. Spíme ako zhypnotizovaní, alebo sa nám táto význačná, novodobejšia historická udalosť už aspoň vryla pod kožu?
My Sloveni (Slováci) sme boli na Boha naviazaní, a to ešte pred narodením Krista. Pôvodne sme Boha začali chápať už 3 500 rokov pred Kristom v zmysle dravidskej teológie, na ktorú naviazala hebrejská Biblia.
Dr. Hromník zdôrazňuje, že pôvodným základom nášho náboženstva je indické náboženstvo. Z nedostatku poznania a vedomostí sa dopúšťame veľkého omylu, ak sa pozeráme na Indov ako polyteistov a na nás ako na monoteistov. Je pravdou, že India má 1008 mien pre jediného Boha. Koľko ich máme my? Jedno? Nie, narátame ich zo 30. Trojjediného Boha môžeme vzývať menom Otca, Syna, Ducha svätého, Ježiša Krista, Baránka Božieho, Stvoriteľa, Spasiteľa, Vykupiteľa... a máme pritom stále na mysli jediného Trojjediného BOHA.
Čo sme teda? Monoteisti, a či polyteisti? Hebrejská Biblia pozná Boha v troch podobách. El, Elohim, Jahve a k tomu dodáva mená Adonai a Hašem.
Sme či nie sme prisťahovalci?
Pri výkladoch o sťahovaní národov naša aj česko-nemecká historiografia od 19 stor. má tendenciu predstavovať nás ako prisťahovalcov z Pripjaťských močiarov na prítoku horného Dnepru v dnešnom Bielorusku. Teda, do 6. stor. sme vraj žili v močiaroch. Neskôr sme, čuduj sa svete, ako zablatenci vpadli do keltskej a germánskej Európy, a to bez boja! Takto pekne a jednoducho sme sa roztiahli, zabrali, obsadili polovicu Európy, celý Dunaj a Nemecko až po Hamburg, Frankfurt, až po hlavu Adriatiku – a to všetko bez jedinej bitky.
Germáni, Kelti s reputáciou dobrých bojovníkov sa vzdali len tak bez boja?! Čo by ich k tomu viedlo? Dnes Nemci už priznávajú, že najstaršia evidencia v Hamburgu je slovanská, čiže Slovenom/Slovákom príbuzná. Je očividné, že v našej histórii neustále pretrváva niečo veľmi zlé, chybné. Vynechali sme úplne našu starú históriu, pretože sme ju nepísali my. Za nás ju písali iní. Žiaľ, naša oficiálna historiografia sústavne tŕpne, bez rozmyslu prijíma očividné nezmysly. Dôkazom toho je napr. kniha v anglickom jazyku vydaná Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied pod vedením jeho pracovníka Dušana Kováča. Ani v tejto médiami ospevovanej a dozaista finančne nákladnej knihe nás Slovenov (Slovákov) do 15. až do 18. stor. niet!
Hromníkov hlas znie sólo
Je to naozaj tak? Sme tu teda votrelcami na území iných národov, pričom nikoho sme nikdy neporazili?! Naša história je značne stará a je komplikovaná tým, že sme tu boli, žili a prechádzali sme mnohými inváziami – gréckou, rímskou, húnskou, hungarskou, tatarskou, tureckou, nemeckou, sovietskou...
Našou veľkou slabosťou je, že sa pri písaní objektívne pravdivej histórie spoliehame na iných. Svet nás neuzná, ak neuznáme sami seba! Tak je to, tak nás v tom utvrdzuje žitá história. Prorocký hlas osvietených, schopných dovidieť hlboko do podstaty znie vždy jedinečne, neopakovateľne – sólo.
Tak je tomu aj so vzácne skromným, jednoduchým mužom svätého života, básnikom, žalmistom, spisovateľom, prorokom Mons. Jozefom Tóthom. Sám prehliadaný rýchlo postrehol mnohopolárnu múdrosť i nesmierny dar Andreja Hromníka. Vyjadril to v príležitostnej básni Objaviteľ, ktorú jedinečnému historikovi venoval k 70-tym narodeninám (na svet prišiel 19. februára 1942 v spišskej obci Hrabušice).
Tak sa zdalo, že sme skiaďsi prišli,
že sme tu nikdy neboli,
a že len čosi pred Cyrilom, Metodom
nás tu na krídlach
priniesli sokoly!
A že všetko, čo tu máme,
to nie je naše,
to sme len biedni prebrali
a nebol to náš génius,
čo staval mestá, cesty i valaly!
A hľa, prišiel objaviteľ,
prorok
a jeho hlas znie sťa sólo,
sólo veľpiesne o našom počiatku
a nespieva o tom, čo s nami je a čo bude,
lež spieva o tom, čo bolo!
Čo bolo, kedy a kde!
Ten refrén sa v piesni natíska!
Bože, odkiaľ sme a kto sme
a kde je naša kolíska!
A sme tí istí, čo sme boli,
i keď do cesta prskla hŕstka soli,
tisícročia pred príchodom,
pred príchodom Ježišovým
tu Sloveni, bratia boli!
A ako stĺpy a značky toho
sú názvy hôr, riek i polí
i viera v jedného Boha
i bratstvo a láska
tu ako večné svetlo
horí, horí!
A ten prorok, objaviteľ,
je tu a jeden z nás,
nuž, Sloveni,
pomodlime sa s ním Otče náš
A za objav postavme mu
pomník,
veď on je objaviteľ,
on je prorok,
jubilant Cyril. A. Hromník!
Objavil nás celkom, celých,
náš rub i naše líce.
Pozdravuje ho preto celé Slovensko,
všetci Sloveni
i rodné Hrabušice!
Jeden z pevných bodov na Považí
Na záver sa ešte nakrátko pristavme v malebnom údolí Váhu v časti stredného Považia. Sprevádzali sme pána doktora po okolí, zažili sme ho nielen pri jeho prednáškach, ale aj objavoch priamo v teréne. Niečo úžasné! Pred našimi nevidiacimi očami odkrýval poklady, vysvetľoval, počúval...
Aké početné, neznáme tajomstvá pred našim nevidiacimi očami odhaľoval počas tohtoročnej návštevy Dr. Hromník v Považskej Bystrici? Okrem viacerých kamenných štruktúr objavil v Manínskej tiesňave zatiaľ najväčší megalit na Slovensku. Masívny kameň v tvare hlavy oštepu bol postavený ľudskou rukou niekedy v dobách stavby britského Stonehenge. Tento megalitický oštep si dosiaľ žiadny historik, archeológ alebo bežný návštevník nepovšimol. Jeho objaviteľ si je (pritom) vedomý, že nie je a nebude ojedinelý, pretože podobné znaky dravido-slovenskej kultúry sú naznačené bohatou toponymiou aj na iných miestach Slovenska. Tým máme na mysli objavy ranných historických pamiatok, v ktorých sa dajú rozpoznať vplyvy dravidskej Indie od doby bronzovej.
Váh, pretekajúci Považskou Bystricou, Púchovom leží v pásme starodávnej kozmologickej osi mieriacej na severozápad. Táto historická kozmológia zaručovala pre starodávnych obyvateľov pozitívne historické predpoklady na vznik mesta, čo platí aj pre pozadie dnešnej Považskej Bystrice, Púchova a iných považských miest a okolitých dedín. Pozícia Považskej Bystrice na významnej kozmologickej čiare múdrosti v rámci slovenskej kozmológie je obsiahnutá v názve Váhu. Váh znamená slovo (reč), čo je vyjadrením múdrosti, a to viedlo jej obyvateľov k určitým rituálno-kultúrnym aktivitám, ktoré sa odrazili v miestnej staviteľskej aktivite, toponymii a v náboženskom aj praktickom použití miestnej topografie.
Pod odborným vedením Dr. Cyrila A. Hromníka, s jeho výdatnou a neopakovateľnou pomocou, máme možnosť prepracovať sa k našim starým koreňom, až do dôb pred Abrahámom. Naše pôvodné meno Sloveni nás tam zavedie. India je našou matkou, našou náboženskou a kultúrnou omegou, k nej sa potrebujeme obrátiť, aby sme mohli rozumieť takým menám, ako sú Váh, Domanižanka, Dedovec, Manín, Púchov, Považská Bystrica, Ilava, Udiča... Považská knižnica má záujem obohacovať svoj knižný fond kvalitnými (zatiaľ nedostupnými) informáciami. Takými by onedlho mohli byť napríklad aj knižne vydané výsledky ostatných bádaní z najnovších objavov Dr. Cyrila A. Hromníka priamo z konkrétnych miest Považia.
Pionierska práca Dr. Hromníka v oblasti najstaršej histórie Slovenska, špeciálne a podrobnejšie v jeho pripravovanej knihe Kde začína najstaršia slovenská história Považia?, je bez precedensu a vymyká sa parametrom súčasnej slovenskej historiografie. Táto práca nadväzuje na už vydanú knihu Cyrila Hromníka Sloveni / Slováci kde sú vaše korene (Bratislava, Eko-Konzult 2010) a bude žiarivým svetlom v kontexte pripravovanej veľkej knihy Sloveni a Slovensko velebníci vlasatého Boha na horizonte histórie (cca 3200 pr. Kr. – 907 po Kr.)
Elena Kaplanová,
