Margita Figuli 100. výročie narodenia

Margita Figuli sa narodila 2.10.1909 vo Vyšnom Kubíne v rodine roľníka. Po štúdiách pracovala ako korešpondentka v Tatrabanke v Bratislave, odkiaľ ju z politických dôvodov r.1941 prepustili. Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe.

Patrí k významným predstaviteľom modernej slovenskej prózy najmä tzv. lyrizovanej prózy. Publikovať začala v roku 1930 -  poéziu v časopise Slovenská nedeľa, prózu v kalendároch Tatra banky. Nakoniec sa presadila prózou v najvýznamnejších literárnych časopisoch /Elán, Slovenské pohľady, Živena/.

Knižne debutovala zbierkou noviel Pokušenie (1937) z okraja sociálnej spoločnosti. Ústrednou témou je láska a medziľudské vzťahy. Otvorený protest proti 2. svetovej vojne vyslovila v novele Olovený vták (1940). Historický román Babylon zobrazuje posledné obdobie Novobabylonskej ríše, celú otrokársku spoločnosť, jej krízu a rozpad. Po vojne skúsila napísať povstalecký román Vlci v dolinách, ktorý nedokončila, neskôr vydala novelu Zuzana (1949). Ďalej napísala

spomienkový román Mladosť(1956), v ktorom nám približuje svoje detstvo počas prvej svetovej vojny. Ďalšia tvorba -  detská rozprávka Môj prvý list (1956), román s témou detstva Ariadnina niť (1964) a posledným dielom bol román z prostredia ženského kolektívu Víchor v nás (1974). Ďalšie poviedky vyšli pod názvom Mámivý dúšok (1972).

Okrem toho napísala rozhlasovú hru Sen o živote alebo Život Shellyho (1942), libreto baletu Rytierska balada (1959) a Veršovanú baladu o Jurovi Jánošíkovi (1980).

Najvýraznejší úspech dosiahla románom Tri gaštanové kone (1940), v ktorom čitateľovi približuje príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom napokon zvíťazí čistá láska. Táto novela v mnohom pripomína ľudovú rozprávku. Dielo vyšlo v mnohých európskych jazykoch.

Stručný dej: chudobný, ale čestný a statočný Peter sa zaľúbi do Magdalény, dcéry majetných krčmárov, s ktorou vyrastal. Aj ona opätuje jeho lásku navzdory matkinmu zákazu. Matka, stará Maliarička, je totiž veľmi lakomá a napriek Magdaléninmu protestu ju zasnúbia s bohatým, no krutým a surovým Zápotočným. Magdaléna je rozhodnutá vytrvať v sľube, ktorý dala Petrovi - dohodli sa totiž, že odíde do svojho rodného kraja a pripraví pre nich bývanie. Keď bude hotový, vráti sa pre ňu a ich znamením budú tri kone, ktoré so sebou dovedie.

Peter dodrží svoju časť dohody. No pri návrate sa dozvie, že Magdaléna je už vydatá za Zápotočného, ktorý ju zneuctil vo svätojánsku noc a tak ju prinútil k sobášu. Život s ním je však peklom, Zápotočný jej nemôže odpustiť, že si ho nezobrala z lásky. V manželstve ju týra, trýzni aj koňa, ktorý je spojivkom medzi ňou a Petrom. Napoly šialený mu chce vypáliť  na brucho slovo „tulák", tak pohŕdavo prezýva svojho soka. Nakoniec ho zviera v neznesiteľnej bolesti podupe a Zápotočný zomiera.

Po veľkom utrpení sa obaja v tichosti zosobášili, lebo Peter si chcel doviesť Magdalénu do pripraveného bývania ako svoju ženu. Magdaléna sa zriekla dedičstva po Zápotočnom v prospech jeho sestry a potom im nič nebránilo, aby sa vydali na cestu do rodného kraja.

Dielo má pomerne jednoduchý dej postavený predovšetkým na protiklade lásky. Na jednej strane lásky mravnej, ktorú zosobňuje kladný hrdina Peter. Ale autorka ho nevykreslila len ako dobrého, aj on má svoje temné chvíle. Nie je to len suchár, ktorý robí všetko správne, ktorý poučuje. Tiež napr.  vo svojom vnútri horí túžbou po Magdaléne, podstatné však je, že nad svoju vášeň postavil mravnosť. Je uvážlivý, nad svojim konaním rozmýšľa. Veľmi často je v situácii, keď môže ísť za svojím cieľom pudovo, priamo, obísť prekážky. Radšej však ide neschodnejšou cestou, ale opravdivejšou a správnejšou. Uvedomuje si svoje chyby a vie ich  premôcť. Je odvážny, ale za svoju lásku bojuje čestnými prostriedkami. „Nebál by som sa postaviť proti nikomu z celého sveta, keby som mal istotu, že sa nevzoprieš ochrane mojich rúk. Odhodlal by som sa obnažiť si prsia a holé ich nadstaviť nožu, keby som ti tým pomohol. Nepocítil by som strach, i keby som sa mal biť za teba s takým surovým človekom, ako je Zápotočný. V diele vystupuje aj ako rozprávač.

Na druhej strane stojí záporná postava Jano Zápotočný ako predstaviteľ  lásky náruživej a násilnej, ktorá ho privedie do záhuby. Je falošný, nie sú mu cudzie žiadne úskoky. Netrápi ho, že podvádza svoju vyvolenú. ..." veď ešte pred chvíľou zarážala ťa jeho povaha a mne samému nepáčia sa jeho spôsoby. Chlap, ktorý poslednú noc pred pytačkami strávi s inou, nie je hoden Magdalény."  Na rozdiel od Petra je neláskavý k ľuďom i zvieratám, je zlomyseľný a zúrivý.

Tretia hlavná postava je Magdaléna: autorka sa málo zameriava na opis jej vonkajších čŕt, len z náznakov  a z rozprávania Petra vieme, že je pekná, nežná, neprahne po majetku.

Figuli sa zameriava predovšetkým na jej vnútorné hodnoty. Je  pasívna, nevzoprie sa osudu. Aj keď nesúhlasí s rodičmi, tak ich poslúchne a vydá sa za nemilovaného človeka. Pokorne znáša príkoria od svojho muža.

Tri gaštanové kone patria k vrcholným dielam slovenského naturizmu /starší termín je lyrizovaná próza/. Vznikol  v ťažkom období 30. - 40.  rokov dvadsiateho storočia, keď nad hlavami Európy visela hrozba fašizmu a 2. svetovej vojny.  Pod týmto vplyvom autori odmietali realisticky písať o sociálnych javoch a vytvárajú si svoj svet, ktorý je často zjednodušený, ba až rozprávkový, niekedy baladický.

Hlavné znaky slovenského naturizmu v diele

Tri gaštanové kone

- predstavitelia tohto smeru a teda aj Margita Figuli využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky /lyrické opisy prírody zakompované do deja/. Napríklad:

..." Ako som myslel na to všetko, zachvievalo sa mi srdce, ako sa zachvieva hora vo vetre alebo hviezdy medzi oblakmi, popod ktoré som teraz išiel na svojom gaštanovom koni."

.... ...Keď sme dobehli s Magdalénou na lúku pod horou a zastavili naše kone, práve vial ponad ňu tichý vietor, ktorý sa  zdal pri mesačnom svetle ako postriebrený. Zaberal trávu na juhovýchod a nežne trepotal jej koncami. V tomto pohybe byliny šuchorili a zasa šumeli sťa víno pri nalievaní. Na ich listoch belela sa večerná rosa, podobná sklenenému hrachu.

- spisovatelia pri písaní vychádzajú z filozofie prírodného človeka. Postava prestáva byť spoločenská , je zžitá s prírodou, koná pudovo, nevie sa pretvarovať. Skutky ačiny koná podľa svojej prirodzenosti"...Ja som si síce robil inakšie  plány, ale niekedy sa človeku nepodarí zahasiť horiac hlavu. Chcel som prosto a priamo, ako sa patrí na chlapa, ísť za Zápotočným a s ním sa pri tichosti pokonať.

- často nepoznáme pri hlavnom hrdinovi rodinu, pôvod, či miesto, odkiaľ prišiel. Aj hlavná postava Peter je sirota, ktorý sa živí skupovaním dreva a ľudia si o ňom dlho myslia, že je tulák. ...sledoval som, ako sa po tých slovách menil výzor ich tvárí. Hneď sa otvorenejšie a prívetivejšie dali so mnou  do zhovárky, keď som sa im predstavil ako gazda a keď mohli neveriť tým táračkám o tuláctve. Teraz som zreteľne pochopil, o čo je podľa ich mienky menejcennejšia tulácka duša od duše sedliackej.

- plynúci dej rozpoznávame podľa striedania dňa a noci, či ročných období, prípadne podľa veku postavy. /Nie sme si vedomí, ktorý rok práve prebieha, či sa dej odohráva napr. počas vojny/. Tu napr. vieme, že dej sa odohráva na Orave.

- miestom deja sú odľahlé samoty, lesy, salaše či rubárske chatrče. Pokiaľ sa dej odohráva na dedine, tak obyvatelia tvoria len kulisu pre hlavné postavy. Mesto je v naturizme ponímané ako synonymum zloby a špiny. Napr. aj prvé stretnutie Petra so sokom Janom sa odohráva ďaleko od ľudských obydlí - na poľských hraniciach: šiel som od poľských hraníc smerom na dolnú Oravu. Za chrbtom mi ostávala čnieť babia hora ako najhlbší výdych tejto kopcovitej zeme, vyhladený ostrými víchrami do oblého tvaru.

- kľúčové scény sa odohrávajú väčšinou uprostred prírody, ďaleko od ľudí. Napr. sľub Petra s Magadalénou., že na seba počkajú napriek všetkým protivenstvám, sa odohráva počas svätojánskej noci, keď im medveď naplaší koňa. Zanesie oboch ďaleko od ostatných : Precválali sme hodný kus hory, kým sme sa dostali na úpätie, kde tiekol potok....Stade hybaj znova hore stráňou z druhej strany doliny, kým sme sa nedostali za kopec, ktorý nás chránil pred zlým zrakom cudzích....Pretože nebolo mnoho času, sklonil som sa nad ňu a povedal som jej hneď prosto a s odvahou, nech sa už robí potom, čo chce: „ Viem, že si nešťastná , Magdaléna, a preto by som ťa chcel urobiť šťastnou, lebo si to zaslúžiš.... Len povedz, Magdaléna, či aj ty to tak chceš, lebo moja vôľa bez tvojej nie je nič platná."

- najčastejšímí útvarmi naturizmu je novela alebo poviedka, pretože dejová línia je slabá. Tým, že hrdina býva obvykle v horách, je samotár, ťažko  vznikajú také vzťahy a prepojenia ako v románe. Aj v Troch gaštanových koňoch vystupujú vlastne traja výrazní hrdinovia - Peter, Magdaléna a Jano Zápotočný.

Rodičia Maliarikovci, kamarát Janko Greguš, či  ujčekovci Petra - sú len vedľajšie postavy, ktoré pomáhajú rozvíjať dej. 

- lyrizovaná próza alebo naturizmus je založený na bohatej ľudovej slovesnosti. Spôsob života hrdinov je folklórny, takisto ich jazyk. Napr. mládež páli svätojánske ohne, a pod.

- rozprávkový pohľad vidíme aj prostredníctvom symboliky - postavy majú nadprirodzené, či neobyčajné schopnosti,  delia sa  na zlé a dobré, napr. Jano Zápotočný je vykreslený ako vyslovene zlý človek, živí sa pašeráctvom, zvádza dievčatá, aj keď je zasnúbený s Magdalénou, ba ju samu získa tak, že ju zneuctí. Týra zvieratá: Zápotočný vypaľoval ohnivým kutáčom na bok brucha koňovi slovo: tulák. Práve sme dobehli pred vráta, keď niesol ohnivý kutáč rovno ku koňovi, ktorý sa už vopred plašil a chvel. Najsamprv zastal s ním nad vypálenými písmenami, prezeral si ich, miestami zoškvarené až do mäsa.

 Peter ako protipól je pokojný, uvážlivý, všetky konflikty rieši s rozumom, bez násilia. Tulák-popolvár, to je prezývka, ktorou ho menuje lakomá Maliarička, Magdalénina matka. Aj sám Peter sa s ním stotožňuje:

Neviem, ako sa jej vplietol do myšlienok ten popolvár, ale mal som s ním naozaj niečo spoločného. Každý musí uznať, bola to ťažká úloha rozprávkového sveta postínať vojsko ježibaby, premôcť troch drakov a odňať moc Železnému Mníchovi, ale omnoho ťažšie bolo mne, popolvárovi dnešných čias, vyslobodiť  Magdalénu z moci jej matky a Zápotočného, lebo mne chýbal zázračný palošík. Namiesto neho mal som iba svoje svedomie, odhodlanosť a nesmiernu lásku, za ktorú som bol ochotný dať život.

Rozprávkový symbol sú aj tri gaštanové kone, ktoré má doviesť k Magdaléne na znak svojej lásky.

- postavy žijú silným citovým životom, sú plné lásky, konajú prevažne pudovo a živelne. Peter sa vyznáva: ...nevedel som si poradiť s návalmi citov v sebe. No sotva by si vedel poradiť ktokoľvek z ľudí na svete. Bolo to ťažké, nekonečné trýznenie....Bol som naozaj ochotný urobiť všetko pre Magdalénu. Keď som si predstavil doterajšie jej trápenie, bol by som dal zabiť hneď na mieste, ak by som ju tým vykúpil. Väčšiu obeť nemohol nik odo mňa žiadať, a nebál som sa jej.

- lyrizovaná próza /naturizmus/  využíva výrazné básnické prostriedky ako je metafora, epitetá, personifikácia a pod.

...chuť smoly a človečiny sa túlala....voda povedľa nich plieskala, zurčala, cedila sa...naposledy starý gazda dokrvavil ma slovami ...omráčila ma vôňa rozvalených brázd... Zápotočného majetok jej nebezpečne zahmlil zrak..