MUDr. Pavol Strauss Velikán slovenského národa očami pamätníkov
„Stretnutie s veľkými tvorcami je ako mikrozáblesk večna“.
Pavol Strauss
V čase totálneho úpadku hodnôt, ktorý žijeme, udalostiach, ktoré rezignovane prijímame alebo aj nie, do záznamu večnosti nezmazateľne vtláčame svojimi skutkami viditeľnú i neviditeľnú pečať. Zo zodpovednosti za ne sa nevymaníme.
Predstavovať verejnosti skutočných velikánov slovenského národa je výstup strminou, plávanie proti prúdu. Považská knižnica v Považskej Bystrici i v sťažených podmienkach dáva priestor kultúrnej kultúre. Pri príležitosti stého výročia narodenia velikána slovenského národa Pavla Straussa, sprostredkovala stretnutie s literárnymi vedcami prof. Júliusom Rybákom, Dr. Jurajom Chovanom – Rehákom a MUDr. Jozefom Straussom. Pozvaní hostia a zároveň osobní priatelia i syn doktora Pavla Straussa, priblížili poslucháčom - génia géniov, ako o ňom s úctou hovorí svätec nášho života, žalmista, básnik, spisovateľ, Mons. Jozef Tóth.
Neúnavný šíriteľ posolstva MUDr. Pavla Straussa, pán profesor Rybák, aj vďaka ktorému bolo vydaných desať dielov zobraného literárneho a mysliteľského diela, sa zamyslel nad zvláštnou zhodou náhod. Uvedomil si totiž, že do Považskej Bystrice prišiel osláviť tridsiate výročie svojho stretnutia s Pavlom Straussom. Presne pred tridsiatimi rokmi mu priateľ v rozhovore spomenul neznáme meno autora P. Straussa a poslal mu do Gelnice jeho knižočku Zákruty bez ciest. Už po prvých prečítaných stranách nechápavo otváral oči v duchu sa sám seba pýtajúc: Čo to je? Kde, odkiaľ sa to vzalo? Do svojho zápisníka si zapisuje. „Blažej Krasnovský mi poslal Straussove Zákruty bez ciest. Som šokovaný, že taký Slovák, chirurg existoval (existuje?) a ja o ňom nič neviem! Je skutočne nepochopiteľné, že takéto veci vypadajú z krvného obrazu národa!“
Prof. Rybák: považuje za nosný bod - nosný stĺp Pavla Straussa činnosť SV. DUCHA v ňom. DUCH vanie kade chce a vyberá si zo žijúcich ľudí, takých cez ktorých prehovorí. A jedným z takých bol aj Pavol Strauss, aby ako slovenský prorok tlmočil posolstvo o tejto dobe a o dobe ktorá nás čaká. Už pred 70-timi rokmi P. Strauss prorocky všetko pomenoval.
Prorockým duchom je dané vidieť zhora do podstát vecí. A to je často opak toho čo vidíme navrchu, čo je jalové. To čo je podstata, to je skutočne pravda. Lepom, tmelom pre ľudstvo je Boží princíp, ktorý tento svet opustil.
Iba niekoľko dní pred smrťou P. Straussa mal Prof. Rybák v Prešove prednášku pod názvom- Straussova oslava pohanenej smrti, v ktorej prišiel k záveru, že jeho početné výpovede o smrti sa dajú zoradiť do litánií a za každou možno povedať: oroduj za nás – smrť!
Niekoľko príkladov:
Ústie do ríše Pravdy - oroduj za nás
Lúčavka ľudskej zloby - oroduj za nás
Posledný odrazový môstik našej nádeje - oroduj za nás
Informátor našich pomýlených očí - oroduj za nás
Krásne pozadie života - oroduj za nás
Hlavné kritérium života - oroduj za nás
Domov života - oroduj za nás
Filtračná stanica večnej životnej obnovy - oroduj za nás
Vrchol budúcnosti - oroduj za nás
Brána do večnej slobody - oroduj za nás
Najlepšia učiteľka skromnosti - oroduj za nás ...
Profesor Július Rybák pripomenul Považskobystričanom dvoch ďalších veľkých duchov, ktorí účinkovali v Považskej Bystrici. Otca Jozefa Porubčana S J. Mnohí mali šťastie zažiť ho ako kaplána počas jeho osemročného pôsobenia v Považskej Bystrici (od 15. januára 1971). Od roku 1978 neúnavne pracoval ako správca farnosti v Udiči. Počas pastorácie napísal a samizdatovo vydal do 30 rôznych publikácií, z ktorých mnohé po roku 1989 vyšli knižne.
Mons. Jozefa Tótha Považskobystričanom, v rámci III. ročníka Harmónie súvislostí, v máji 2011 predstavil básnik, šéfredaktor Kultúry a taktiež prorok dnešných čias - Teodor Križka. A práve Jozef Tóth je zo žijúcich Slovákov tým, ktorý najhlbšie cíti veľkosť P. Straussa.
Z myšlienok Mons. Jozefa Tótha: Pavol Strauss a nová evanjelizácia
„... Dejiny ľudstva, ako ich poznáme, nikdy neboli zlaté, ako ich ospevuje rímsky básnik Ovidius - aetas auera! Boli iba v prapočiatku, ktorý opisuje kniha Genezis SZ. Odvtedy sú iba občas neznesiteľnými a krátkymi úsekmi. V podstate sú dejinami Kaina a Ábela, dejinami nenávisti, vojen, vrážd, hrubého sebectva, otroctva rôzneho druhu, neslobody, prenasledovaní, vydierania a napokon zúfalstva, ale i prežratosti a samovrážd.
Obrovské dielo Pavla Straussa nie je ničím iným ako veľbásňou a symfóniou o týchto skutočnostiach, a to na spôsob mnohonásobného talentu!
Preto s veľkými rozpakmi vôbec, sa pokúšam napísať čosi o osobnosti, ktorú zasiahla táto úžasná radiácia Projektu neba i zeme! A hneď vyslovím aj vlastné tvrdenie, ktoré nie je iba mojím tvrdením. Ide o evanjelizátora súčasného sveta, bez ohľadu na to, koľkí a kde ho počúvajú! Čas dozrieva a dozreje. I Kristus mal malinký zemský okruh a málo poslucháčov. Pavol Strauss je nielen evanjelizátorom Slovenska či Európy, ale celého sveta. Jeho dielo prerazí bariéry ľudskej ľahostajnosti, lenivosti a plytkosti súčasného životného štýlu! Vo svojich dielach a v živote prezentuje kresťanstvo, čiže život podľa Evanjelia ako jediné východisko pre naplnenie opravdivého ľudského života v súčasnej Európe, ale i vo svete; súčasne však zdôrazňuje skutočnosť, že tieto univerzálne pravdy Evanjelia sa v dejinách kultúry a techniky sveta, ktorý má svoje korene v kresťanskej Európe, naplnil iba čiastočne, a že aj tieto základné princípy života sa obchádzajú, neuznávajú, ba popierajú a utvára sa nový svet, svet projektovaný nie na princípe lásky k Bohu a k blížnemu, ale na princípe totálnej relatívnosti, kde sa vytráca už aj elementárna násobilka človečenstva.
A tam, kde sa nerešpektuje projekt skutočného Projektanta, padajú aj najvyššie budovy a prácou, bolesťou i samožertvou vybudované diela. Evanjelium je statika a rovnováha medzi telom a duchom, medzi pravdou a lžou, medzi nenávisťou a láskou. Strauss videl, predpovedal a potom s bolesťou konštatoval, že všetko ľudské a dejinné minulosti i minulého a tohto storočia bez rešpektu princípov, ktoré vyznával, skončia v troskách! A skončili, a tak skončia aj moderné dejiny i tých najvyspelejších štátov, ktoré zanedbajú statiku pri budovaní svojich egoistických mrakodrapov!
Strauss bol nielen charizmatický prognostik, unikátny hlbinný psychológ, lekár, filozof zo školy večnej múdrosti, literát, hudobník, ale hlavne bol prorokom moderného veku, ktorý práve týmto komplementárnym videním, úsudkom a asistenciou Ducha Božieho rozložil tu siete na lov, aby zachytával ľudí pred plodiacimi sa žralokmi v kresťanskej Európe a vo svete! A tak mám stále pocit, že nie som hoden, aby som mu podával skalpel na malígne mravné nádory, ani obracal noty na klavíri, kde sa rodili jeho meditácie, ani strácal slová pri týchto horiacich tabuliach radiačného Evanjelia. Vyčítam si, že som sa o to vôbec pokúšal!...“
Jozef Tóth Pavol Strauss a nová evanjelizácia. Pokus o reflexiu, ktorá ostane iba pokusom (!), úryvok
**
Dr. Chovan – Rehák ku konverzii Pavla Straussa uviedol, že vyplynula z veľkého bohatstva myšlienok, ktorými bola táto osobnosť plná. Ich osobné zoznámenie prebehlo tiež pred tridsiatimi rokmi, a to na pohrebe Jozefa Kútnika Šmálova, od tejto doby sa stretávali.
Veľkosť myšlienok preniká všetkými jeho literárnymi prácami. Žiaľ, mnoho ľudí aj z odborných kruhov tomu nerozumeli, nerozumejú. Len vyvolení ľudia, ktorí sa vyznačujú ideovou kongeniálnosťou – môžu Pavla Straussa pochopiť. A všetci tí, ktorí túto myšlienku v srdci nosia sú soľou tejto zeme. Hľadanie absolútna, tušenie bytia – tu sa treba trošku akomodovať - prispôsobiť svoje dispozície, aby sme rozumeli kongeniálnemu daru a nadviazali na všetko čo sa v diele P. Straussa skrýva, a tak apoštolsky šírili posolstvo. Pavla Straussa priraďujeme k veľkým svetovým kresťanským osobnostiam.
**
MUDr. Jozef Strauss – syn, svojho otca vnímal viac ako lekára, lebo u nich doma boli vždy nejakí pacienti, a to i po príchode otca z nemocnice. Veľkú časť života strávil v Skalici pri otcovi na operačke. Už v štyridsiatych rokoch min. storočia jeho otec, ako prvý na Slovensku robil exkluzívne neurochirurgické zákroky, operoval štítne žľazy, sklerotizácie varixu... Robil tiež pokusy s nervovým tkanivom, dnes málo známe, no už vtedy kooperoval s európskou lekárskou špičkou! Režim však z kádrových dôvodov tohto znamenitého chirurga, ktorý dokázal bravúrne operovať oboma rukami, vykonávať operácie aké nebol schopný robiť nik v celej republike, hanebne pozbavil primariátu a preložil do Nitry. Odborníka svetového formátu, vzdelanca, človeka v rozlete, dali od operačného stola na polikliniku do Nitry. No aj tam už pred 50-timi rokmi bravúrne operoval. Robil také zákroky, ktoré sa dnes volajú jednodňová chirurgia.
Až pri otcovej šesťdesiatke si naplno uvedomil jedinečnú literárnu tvorbu svojho otca, a to pod vplyvom slov literárneho kritika Jozefa Félixa, ktorý otcovi priznal ako má rád lekárov – spisovateľov, ktorí obohacujú svoju tvorbu o iný rozmer.
*
Výborne pripravená pedagogička miestneho gymnázia pani Mgr. Anna Jančová, viedla vskutku podnetnú debatu s osobnosťami dôverne poznajúcimi život P. Straussa. Prečítala tiež krátku reflexiu spisovateľa Jána Lenču, aktuálne venovanú spomienke na Pavla Straussa, cennú i tým, že autor neposkytuje rozhovory. A celkom na záver, v duchu tejto myšlienky nášho velikána, zaďakovala za spoločne prežité stretnutie.
„I ten najbanálnejší deň vyústi do večnosti. Preto je každá chvíľa vzácna a všetko je dôležité.“ (P. Strauss)
**
Takto si spomína na svoje stretnutie s Pavlom Straussom spisovateľ Ján Lenčo.
Krajská knižnica v Nitre ma pozvala na besedu. Keď som sa ubytoval v Nitre v hoteli, tešil som sa, že si oddýchnem. Sotva som však vliezol do postele, ozval sa telefón. Recepčná. Vraj ma čaká na vrátnici jeden pán. V duchu som zahromžil, chytro som sa obliekol a zišiel dolu. Ten pán čo, ma čakal, bol Pavol Strauss. Ako spisovateľ si pokladal za morálnu povinnosť prísť navštíviť spisovateľa, čo príde do jeho mesta.
S človekom, ktorého som osobne dovtedy nepoznal sa vyvinul dlhý rozhovor, v ktorom sme si čoraz viac rozumeli. Po besede v knižnici ma pozval k sebe a v jeho rodine sme v rozhovore pokračovali. Po každej vete bol náš vzťah bližší a bližší.
Vymenili sme si niekoľko listov. O niekoľko týždňov za tým ma stihla správa, že MUDr. Pavol Strauss zomrel. Naďalej však žije v mojom srdci.
**
Z odoziev poslucháčov:
„...Práve som sa vrátil z Považskej Bystrice. Veľmi pekné a inšpiratívne stretnutie...“
Dr. M. K. Piešťany
*
krátko z poďakovania a ocenenia
„... v organizovaní povznášajúcich stretnutí múdrych a dobrých ľudí na nadčasovo inšpiratívnych témach našej problematickej súčasnosti,... v boji proti zlu, ktoré nás obklopuje a na nás dolieha zo všetkých strán...“
Prof. Dr. J. Š. Bratislava
*
„...predovšetkým úprimné poďakovanie..., že dokážete zorganizovať stretnutie s takými vzácnymi ľuďmi. Bolo to pre mňa veľmi poučné a povzbudivé... dobrá vec sa šíri. Ďakujem...“
JUDr. O. G. Žilina
*
„…veľmi Vám ďakujem… Oceňujem čo ste pripravili na počesť Pavla Straussa…“
Ing. J. S. Liptovský Mikuláš
„...za možnosť vypočuť si reláciu o Dr. P. Straussovi. Bolo to pre mňa obohacujúce. Ak Prozreteľnosť pripravuje epochu a ona prebehne vo svojom negatíve, lebo sily zla nechcú, aby bola vyvolaná v pozitíve, sú z toho životné skúšky. Aj dielo P. Straussa mi pripomína ešte nie celkom nevyvolaný negatív, aj vy v Považskej Bystrici prispievate k tomu, aby bolo vyvolané. Lebo hoci je zhrnuté v knihách, ešte sa nerozšírilo. Ešte raz ďakujem...“
Dr. doc. S. H. Košice
„… ďakujem za link. Prof. Rybák to vie tiež geniálne postrehnúť - klobúk dole. No a že vo vašej knižnici sú takéto geniálne sympózia......tak to teda ........proste super....kdeže sa hrabe Bratislava a iné mestá so svojou kultúrnou slabosťou...“
Mgr. M. T. Košice
**
Elena Kaplanová
