Návšteva v Ústave dejín kresťanstva na Slovensku
Popri účasti na knižnom veľtrhu - Bibliotéke 2009, dostalo sa nám tej cti, byť prijatí pánom profesorom Milanom S. Ďuricom v Ústave dejín kresťanstva na Slovensku.
Náš vzácny hostiteľ nám poskytol fundovaný, komplexný odborný výklad. Oboznámil a sprístupnil nám rozsiahly fond súkromnej knižnice, ktorý daroval Katolíckej univerzite v Ružomberku. Dva kamióny kníh už odviezli do Katolíckej univerzity, zvyšok vzácnych kníh na odvoz ešte len čaká. Pán profesor Ďurica prakticky sám, vlastnoručne triedi a pripravuje veľké množstvo odborných kníh. Príležitostne v tejto náročnej práci vypomáha archivárka, ktorú sám, ako inak financuje.
Profesor Milan S. Ďurica po celý život v exile nakupoval, zhromažďoval, nesmierne množstvo kníh vo viacerých exemplárov, pamätajúc na rodnú vlasť, aby tieto vzácne, vedecké knižné dokumenty boli zachované a mohli byť prístupné, slúžiť čitateľským študijným, poznávacím potrebám občanov Slovenskej republiky.
Prinajmenšom nepochopiteľný a zarmucujúci je prístup vrcholných predstaviteľov našej, Slovenskej republiky napríklad v tom, že uznávaných špičkových vedeckých pracovníkov svetového mena ničím nemotivuje k tomu, aby jedinečné plody svojej výskumnej, odbornej či umeleckej práce podporovala, rozvíjala, prezentovala, finančnou, mravnou, morálnou pomocou a spolupatričnosťou.
S údivom, obdivom, zahanbením, ľútosťou sme počúvali , výklad pána profesora, nielen k nespočetným odborným knižným dokumentom, tiež i k jeho zbierke vzácnych obrazov. Išlo samozrejme prevažne o slovenských vedeckých pracovníkov, umelcov, výtvarníkov, z ktorých až na malé výnimky som vôbec nepoznala. Je to moja vlastná hanba, viem však, že z laickej verejnosti a obávam sa, že azda z veľkej časti i odbornej sú i tí na tom rovnako ako ja. Uvažujem: - ak odborná verejnosť o nich vie, tak nechápem to hlučné ticho. Prečo im nepomáha, prečo ich - ich tvorbu - odmietajú pomôcť sprístupniť na Slovensku? Je to do plaču! Hanbím sa! Je mi to hrozne ľúto.
Vidím, že tento chladný ignorantský postoj na Slovensku máme nielen k veľkým slovenským osobnostiam v zahraničí, emigrácii. Macošsky sa správame, nevážime si ani veľké, významné osobnosti doma. Napokon, ani sa len nebránime, neprotestujeme, keď okolité štáty si našich veľkých ľudí - privlastňujú! Nechápem: takto sa správa kultúrny národ? Sme ním vôbec?
Elena Kaplanová
