Opera ako chorál na Božiu lásku
Vstúpila prirodzene, nebadane, skromne, potichu ako Popoluška. Bez nákladných reklám, huriavku, bez póz nafúknutej dokonalosti. Vniesla do všetkých pórov, do pľúc závan čerstvého, čistého vzduchu. Vošla k nám jedna z podôb Krásy - v pôvabnom šate z orieška pôvodnej slovenskej opery Šavol, ktorej hudbu na libreto Teodora Križku skomponoval skúsený hudobný skladateľ, pedagóg Cirkevného konzervatória sv. Cecílie v Bratislave-Petržalke Víťazoslav Kubička.
Jej premiérou v podaní Štátnej filharmónie Košice pod vedením skvelého dirigenta Adriána Kokoša a šiestich operných sólistov (v réžii Michala Babiaka) dôstojne vyvrcholila v závere Roka svätého Pavla 5. Júla 2009 v Nitre oslava vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Diváci mali možnosť zhliadnuť skvelé výkony umelcov: Petra Cingeľa spevácky i herecky interpretujúceho Šavla, Márie Eliášovej v úlohe diabla, Kataríny Krčmárovej v postave Salome, Matúša Tomku v úlohe Jána, Petra Ďurovca - muža, Jána Kapalu - v dvojúlohe Ananiáša/Júdu a Márie Schlosserovej, ktorá recitačne stvárnila Anjela krásy.
"Podivnou zhodou okolností, niekoľko mesiacov vopred sa na Slovensku začali práce na pôvodnej slovenskej opere Šavol." Rozpamätúva sa básnik, autor libreta Teodor Križka. A riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein dopĺňa: ..."samo libreto má obrovskú silu. Pán Kubička vždy komponoval a komponuje melodickú a harmonickú hudbu. Istý čas sa venuje zhudobňovaniu aj biblických textov. Už pred dvoma rokmi skomponoval kantátu Šavlove obrátenie pre soprán, barytón, klarinet a orchester. Práve táto vydarená skladba nás motivovala aj k tomu, aby sme sa dohodli a vzali pod svoje ochranné krídla aj operu Šavol."
Zaplnené hľadisko v onen nedeľný horúci večer množstvom domácich divákov, i tých zďaleka, a tiež za prítomnosti vzácnych hostí, počnúc autormi diela Teodorom Križkom a Víťazoslavom Kubičkom, predstaviteľmi mesta, biskupmi, kňazmi, chorvátskym metropolitom arcibiskupom Marinom Srakicom, Pavlom Hrušovským, predsedom KDH, ani nedýchalo. Uprostred obecenstva však sedel aj ten najvzácnejší hosť - J. E. kardinál Ján Chryzostom Korec!
O ojedinelom, monumentálnom diele hovorí autor libreta Teodor Križka toto: "Každým dňom sa musíme v láske obnovovať, meniť... stále platí prísľub o dvoch-troch, ktorí sa stretnú v Božom mene, že Boh bude medzi nimi. Lebo keby to nebol chcel ON, opera Šavol nikdy nevznikne. Od samého počiatku sa s jej vznikom spája reťazenie náhod. Je ich už toľko, že sa za nimi zreteľne črtá zákonitosť."
Táto ojedinelá lyricko-epická básnická skladba vznikala na jar roku 2007. Osobitným spôsobom vyzdvihuje nielen význam viery v zmysel Spasiteľovej obety na kríži a Vykúpenia, ale aj rovnosti národov a lásky medzi ľuďmi ako predpokladu pokojného spolunažívania a mieru. Práce na opere boli zavŕšené záverom roka 2008. So silnou evanjeliovou témou libreta súznie hudba popredného hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku, mimochodom, žiaka Jána Cikkera a Iľju Zeljenku. Je profesorom kompozície, autorom mnohých opusov symfonickej, komornej, zborovej, piesňovej a elektroakustickej hudby, zložil viac ako 600 skladieb, scénických hudieb pre rozhlas, televíziu, divadlo a film, 200 symfonických skladieb a šesť opier. Je držiteľom mnohých ocenení:
cena UNESCO Paríž za kompozíciu Fantázia pre flautu a klavír (1979), cena Jána Levoslava Bellu - SHF (1994), cena Telemúza - za scénickú hudbu (Slovenská televízia 1996), prezentuje svoje diela na koncertoch tiež v ďalekom i blízkom zahraničí ako Japonsko, Nemecko, Švajčiarsko, Chorvátsko, Rakúsko, Taliansko, Česká republika, Austrália.
Obaja vzácni autori, bravúrni majstri vo svojom odbore, pracujú až do vysilenia, poctivo, pravdivo, úprimne! Neusilujú sa lacno zapáčiť, neskĺzavajú do komerčne kalných, stuchnutých vôd. Nemajú potrebu byť hluční, ukričaní, byť "in". Počúvajú a slúžia výlučne vnútornému tichému hlasu. V jemnosti a zároveň sile ich tvorby niet miesta pre chladnú kalkuláciu vyrátanú na efekt, niet priestoru na bulvárne prvky.
"Opera Šavol vznikla v spolupráci s básnikom Teodorom Križkom. Jeho libreto je úžasná básnická skladba. Znamená pre mňa okrem radosti z krásy i zápas s prísnym básnickým tvarom. Ako každá pozitívna prekážka, aj táto ma napokon posilnila v práci... Cítim potrebu živej, neustále sa obnovujúcej viery. Dúfam, že toto naše dielo osloví a inšpiruje ľudí nielen v hudobnej, ale i duchovnej oblasti." - vyznáva sa hudobný skladateľ Víťazoslav Kubička.
O tom, že sa skutočne jedná o dielo výnimočné a požehnané, svedčí reťazenie zvláštnych náhod. Vo svojom nedeľnom príhovore niektoré spomenul i prof. Viliam Judák, nitriansky sídelný biskup, ktorý okrem iného pripomenul nadväznosť cyrilo-metodskej tradície na pôsobenie sv. Pavla, ktorý na svojich misijných cestách zavítal aj do Solúna, rodiska oboch slovenských a slovanských vierozvestov.
Ak máme hovoriť o poézii Teodora Križku, a libreto opery Šavol je ďalšou básnickou symfóniou autora, pomôžme si citátom z doslovu Mons. Jozefa Tótha ku Križkovej najnovšej knihe Beata Nox. Ako on vníma spolubrata v básni? "Poézia je integrálne poznanie, kým vedecké poznanie je čiastkové, parciálne, vymedzené svojskou kompetenciou. Preto tento vrcholný básnický útvar Teodora Križku je dantovským slovenským spevom... Jeho kresťanské symfonické ladenie je len dôkazom, že kresťanstvo nie je len náboženstvo, ale aj najoptimálnejší návod na život a na jeho krásu!.... Kniha je poetickou sumou kresťanskej náuky a zvlášť Evanjelia, ktoré vo svojej všeľudskej, superhumánnej podstate nemalo, nemá a nebude mať konkurenta... A poézia, krásna, emanujúca z podobenstiev, patrí medzi klenoty umenia... To, že vo svete sa tak neprejavilo, nie je chybou kresťanstva ani Evanjelia, ale kresťanov. Preto platí aj dnes Chestertonove tvrdenie: "Kresťanstvo ešte nežilo a má dosť síl, aby mocný svet rozvarilo na kašu." A inde básnik Jozef Tóth hovorí: " Môj život sa pohyboval medzi rôznymi svetmi: vo viere, v myslení, v straníckosti, národnosti, kultúrnosti, primitívnosti a vedeckosti, a to ma priviedlo k zásade Ježišovej, že Samaritán a farizej, to nie je dobrý záprah, iba Samaritán a mýtnik, Magdaléna a Samaritánka, Cudzoložná žena a lotor na kríži a pri nich Ježišova Matka, Salome, sv. Ján apoštol, stotník z Kafarnaumu, sv. Šavol a zástup tých, ktorí za 20. storočí dokazovali životom i smrťou, že zákon Lásky je jediný Ježišovský model, ako prekonať túto prázdnotu a temno tohto sveta."
Ale vráťme sa k premiére opery. K bravúrne hudobne zvládnutej interpretácii náročného básnického útvaru treba prirátať aj skvelé výkony všetkých sólistov, osobitne Márie Eliášovej, ktorá aj herecky jedinečne stvárnila náročnú a dramatickú postavu diabla. Nastavila tak spolu s autorom libreta zrkadlo zlu aktualizovanému na dnešné časy, lebo opera Šavol nie je iba o dejoch dávno minulých, ale - a práve - o nás, o našom čase. Preto sa núka otázka, či sme nemohli priniesť operu Šavol ako dar Svätému otcovi Benediktovi XVI. od slovenských veriacich, ale i ako dar Slovenskej republiky Svätej stolici v tomto jubilejnom roku! Mohla znieť i na Mariánskej hore v Levoči a po celom Slovensku! Slovenskí poslanci - doma i v Európe. Veď to je najkrajší dôkaz o duchovnej sile a životaschopnosti Slovenska!
Opera Šavol predstavuje gradáciu pôvodného kresťanského umenia na Slovensku a svojím významom presahuje naše hranice. Veď jej univerzálny odkaz je návodom i výzvou, ako naplniť náš život zmyslom. Stačí si pripomenúť záverečný spev, ktorým celé dielo vrcholí:
Jej premiérou v podaní Štátnej filharmónie Košice pod vedením skvelého dirigenta Adriána Kokoša a šiestich operných sólistov (v réžii Michala Babiaka) dôstojne vyvrcholila v závere Roka svätého Pavla 5. Júla 2009 v Nitre oslava vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Diváci mali možnosť zhliadnuť skvelé výkony umelcov: Petra Cingeľa spevácky i herecky interpretujúceho Šavla, Márie Eliášovej v úlohe diabla, Kataríny Krčmárovej v postave Salome, Matúša Tomku v úlohe Jána, Petra Ďurovca - muža, Jána Kapalu - v dvojúlohe Ananiáša/Júdu a Márie Schlosserovej, ktorá recitačne stvárnila Anjela krásy.
"Podivnou zhodou okolností, niekoľko mesiacov vopred sa na Slovensku začali práce na pôvodnej slovenskej opere Šavol." Rozpamätúva sa básnik, autor libreta Teodor Križka. A riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein dopĺňa: ..."samo libreto má obrovskú silu. Pán Kubička vždy komponoval a komponuje melodickú a harmonickú hudbu. Istý čas sa venuje zhudobňovaniu aj biblických textov. Už pred dvoma rokmi skomponoval kantátu Šavlove obrátenie pre soprán, barytón, klarinet a orchester. Práve táto vydarená skladba nás motivovala aj k tomu, aby sme sa dohodli a vzali pod svoje ochranné krídla aj operu Šavol."
Zaplnené hľadisko v onen nedeľný horúci večer množstvom domácich divákov, i tých zďaleka, a tiež za prítomnosti vzácnych hostí, počnúc autormi diela Teodorom Križkom a Víťazoslavom Kubičkom, predstaviteľmi mesta, biskupmi, kňazmi, chorvátskym metropolitom arcibiskupom Marinom Srakicom, Pavlom Hrušovským, predsedom KDH, ani nedýchalo. Uprostred obecenstva však sedel aj ten najvzácnejší hosť - J. E. kardinál Ján Chryzostom Korec!
O ojedinelom, monumentálnom diele hovorí autor libreta Teodor Križka toto: "Každým dňom sa musíme v láske obnovovať, meniť... stále platí prísľub o dvoch-troch, ktorí sa stretnú v Božom mene, že Boh bude medzi nimi. Lebo keby to nebol chcel ON, opera Šavol nikdy nevznikne. Od samého počiatku sa s jej vznikom spája reťazenie náhod. Je ich už toľko, že sa za nimi zreteľne črtá zákonitosť."
Táto ojedinelá lyricko-epická básnická skladba vznikala na jar roku 2007. Osobitným spôsobom vyzdvihuje nielen význam viery v zmysel Spasiteľovej obety na kríži a Vykúpenia, ale aj rovnosti národov a lásky medzi ľuďmi ako predpokladu pokojného spolunažívania a mieru. Práce na opere boli zavŕšené záverom roka 2008. So silnou evanjeliovou témou libreta súznie hudba popredného hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku, mimochodom, žiaka Jána Cikkera a Iľju Zeljenku. Je profesorom kompozície, autorom mnohých opusov symfonickej, komornej, zborovej, piesňovej a elektroakustickej hudby, zložil viac ako 600 skladieb, scénických hudieb pre rozhlas, televíziu, divadlo a film, 200 symfonických skladieb a šesť opier. Je držiteľom mnohých ocenení:
cena UNESCO Paríž za kompozíciu Fantázia pre flautu a klavír (1979), cena Jána Levoslava Bellu - SHF (1994), cena Telemúza - za scénickú hudbu (Slovenská televízia 1996), prezentuje svoje diela na koncertoch tiež v ďalekom i blízkom zahraničí ako Japonsko, Nemecko, Švajčiarsko, Chorvátsko, Rakúsko, Taliansko, Česká republika, Austrália.
Obaja vzácni autori, bravúrni majstri vo svojom odbore, pracujú až do vysilenia, poctivo, pravdivo, úprimne! Neusilujú sa lacno zapáčiť, neskĺzavajú do komerčne kalných, stuchnutých vôd. Nemajú potrebu byť hluční, ukričaní, byť "in". Počúvajú a slúžia výlučne vnútornému tichému hlasu. V jemnosti a zároveň sile ich tvorby niet miesta pre chladnú kalkuláciu vyrátanú na efekt, niet priestoru na bulvárne prvky.
"Opera Šavol vznikla v spolupráci s básnikom Teodorom Križkom. Jeho libreto je úžasná básnická skladba. Znamená pre mňa okrem radosti z krásy i zápas s prísnym básnickým tvarom. Ako každá pozitívna prekážka, aj táto ma napokon posilnila v práci... Cítim potrebu živej, neustále sa obnovujúcej viery. Dúfam, že toto naše dielo osloví a inšpiruje ľudí nielen v hudobnej, ale i duchovnej oblasti." - vyznáva sa hudobný skladateľ Víťazoslav Kubička.
O tom, že sa skutočne jedná o dielo výnimočné a požehnané, svedčí reťazenie zvláštnych náhod. Vo svojom nedeľnom príhovore niektoré spomenul i prof. Viliam Judák, nitriansky sídelný biskup, ktorý okrem iného pripomenul nadväznosť cyrilo-metodskej tradície na pôsobenie sv. Pavla, ktorý na svojich misijných cestách zavítal aj do Solúna, rodiska oboch slovenských a slovanských vierozvestov.
Ak máme hovoriť o poézii Teodora Križku, a libreto opery Šavol je ďalšou básnickou symfóniou autora, pomôžme si citátom z doslovu Mons. Jozefa Tótha ku Križkovej najnovšej knihe Beata Nox. Ako on vníma spolubrata v básni? "Poézia je integrálne poznanie, kým vedecké poznanie je čiastkové, parciálne, vymedzené svojskou kompetenciou. Preto tento vrcholný básnický útvar Teodora Križku je dantovským slovenským spevom... Jeho kresťanské symfonické ladenie je len dôkazom, že kresťanstvo nie je len náboženstvo, ale aj najoptimálnejší návod na život a na jeho krásu!.... Kniha je poetickou sumou kresťanskej náuky a zvlášť Evanjelia, ktoré vo svojej všeľudskej, superhumánnej podstate nemalo, nemá a nebude mať konkurenta... A poézia, krásna, emanujúca z podobenstiev, patrí medzi klenoty umenia... To, že vo svete sa tak neprejavilo, nie je chybou kresťanstva ani Evanjelia, ale kresťanov. Preto platí aj dnes Chestertonove tvrdenie: "Kresťanstvo ešte nežilo a má dosť síl, aby mocný svet rozvarilo na kašu." A inde básnik Jozef Tóth hovorí: " Môj život sa pohyboval medzi rôznymi svetmi: vo viere, v myslení, v straníckosti, národnosti, kultúrnosti, primitívnosti a vedeckosti, a to ma priviedlo k zásade Ježišovej, že Samaritán a farizej, to nie je dobrý záprah, iba Samaritán a mýtnik, Magdaléna a Samaritánka, Cudzoložná žena a lotor na kríži a pri nich Ježišova Matka, Salome, sv. Ján apoštol, stotník z Kafarnaumu, sv. Šavol a zástup tých, ktorí za 20. storočí dokazovali životom i smrťou, že zákon Lásky je jediný Ježišovský model, ako prekonať túto prázdnotu a temno tohto sveta."
Ale vráťme sa k premiére opery. K bravúrne hudobne zvládnutej interpretácii náročného básnického útvaru treba prirátať aj skvelé výkony všetkých sólistov, osobitne Márie Eliášovej, ktorá aj herecky jedinečne stvárnila náročnú a dramatickú postavu diabla. Nastavila tak spolu s autorom libreta zrkadlo zlu aktualizovanému na dnešné časy, lebo opera Šavol nie je iba o dejoch dávno minulých, ale - a práve - o nás, o našom čase. Preto sa núka otázka, či sme nemohli priniesť operu Šavol ako dar Svätému otcovi Benediktovi XVI. od slovenských veriacich, ale i ako dar Slovenskej republiky Svätej stolici v tomto jubilejnom roku! Mohla znieť i na Mariánskej hore v Levoči a po celom Slovensku! Slovenskí poslanci - doma i v Európe. Veď to je najkrajší dôkaz o duchovnej sile a životaschopnosti Slovenska!
Opera Šavol predstavuje gradáciu pôvodného kresťanského umenia na Slovensku a svojím významom presahuje naše hranice. Veď jej univerzálny odkaz je návodom i výzvou, ako naplniť náš život zmyslom. Stačí si pripomenúť záverečný spev, ktorým celé dielo vrcholí:
Milujme sa, my tohto sveta blázni,
šialenstvom lásky vyvažujme smrť,
naplňme čas až do zániku zrázny.
Len láska vie z pút smrti uniknúť.
Zostúpil z nebies Kristus zmŕtvychvstalý
a láme mreže, zámky otvára.
Láska je mocná, jej sme prisahali,
nebesky čistá schádza z oltára.
Daromne po nás siaha zloba sveta.
Veríme, Pane, láska spasí nás.
Jedine v tebe láska býva svätá.
Blaženou láskou napĺňajme čas.
Blaženou láskou v stenách zráznych časov
istime vesmír, vierou anjelov.
A takí po kraj naplnení krásou
Voňajme slobodou a nádejou.
Elena Kaplanová
- - - - - - - - - - - - - - -
Pod čiarou treba vari už len dodať: na premiére opereného predstavenia Šavol, sa stretli, vzájomne predstavili a potešili, tiež i zamestnanci knižníc a kultúrnych inštitúcii z rôznych častí Slovenska. (Považskej knižnice v Považskej Bystrici, Kysuckej knižnice v Čadci, VÚC- Trenčín)
Fotogaléria
9 fotografií
