Štefan Meliš - zberateľ povestí, spisovateľ
Narodil sa 9. 9. 1928 v Prahe. Otec tam pracoval ako robotník - murársky pomocník, matka bola slúžkou. Rodičia sa začiatkom novembra 1928 vrátili domov do Papradna. Tam Štefan Meliš prežil svoje detstvo. V roku 1946 dostali jeho rodičia prídel pôdy v Dubníku pri Nových Zámkoch. Štefan ako najstarší z detí pomáhal rodičom. Oral, zvážal, kosil, okopával, kŕmil a vykonával všetky ostatné práce. Keď v roku 1950 založili v Dubníku JRD, vrátila sa celá rodina späť do Papradna. Po kratšom pobyte na severnej Morave sa Štefan Meliš natrvalo usadil na Považí. Pracoval ako robotník v Považských strojárňach a v Stavoindustrii. V roku 1988 odišiel na dôchodok. V súčasnosti žije v Považskej Bystrici.
Prvú básničku uverejnil v roku 1952 pod názvom Pozdrav matke. Celoživotnou záľubou sa mu stalo zapisovanie ľudových povestí. Dodnes zozbieral asi štyristo povestí z okolia Považskej Bystrice a Bytče. Niektoré daroval v roku 1975 Matici slovenskej v Martine. Viaceré boli uverejnené v regionálnych periodikách Aspekt a Obzor. Pre jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave zozbieral archaické výrazy z Papradna a okolia, detské hry a rečňovanky. Spracoval chotárne názvy z obcí: Sverepec, Horný a Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie, Briestenné, Počarová, Zemianska Závada, Dolné Kočkovce a Mojtín. V roku 1958 sa zoznámil s archeológom Dr. A. Petrovským-Šichmanom a pribudol mu nový koníček archeológia. Ako amatérsky archeológ spolupracoval s Považským múzeom v Žiline. Dodnes objavil v okolí Považskej Bystrice sedemdesiat archeologických lokalít a získal mnoho predmetov, ktoré odovzdal múzeu. Najvzácnejšími objavmi sú mohylníky v okolí Sverepca. V roku 1991 sa stal členom Slovenskej archeologickej spoločnosti. V roku 1992 inicioval založenie archeologického krúžku pri MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici a štyri roky bol jeho predsedom. O práci krúžku a nových archeologických objavoch v okolí Považskej Bystrice publikoval niekoľko článkov v Obzore.
Ďalším koníčkom Štefana Meliša sa stala numizmatika. V roku 1968 založil numizmatický krúžok v Závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici a dlhé roky bol jeho predsedom. Pre krúžok a pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti napísal numizmatickú kroniku. Za prácu v Slovenskej numizmatickej spoločnosti mu ústredný výbor udelil päť pamätných medailí.
Koníčkom pána Štefana Meliša je aj genealógia a história. Býva častým hosťom v Štátnom oblastnom archíve v Bytči, kde študuje staré archívne materiály najmä o Papradne. Napísal súkromnú kroniku Dejiny našej dediny - kniha o Papradne. Podľa matričných zápisov zostavil aj rodokmeň svojich predkov. Stal sa členom Slovenskej genealogicko - heraldickej spoločnosti pri Matici slovenskej v Martine.
Okrem toho sa venoval aj ľudovému rezbárstvu. Svoje figúrky, najmä rozprávkové veľa ráz vystavoval v múzeách, školách, kultúrnych domoch, ale aj na Trenčianskom hrade a vo Východnej.
Štefan Meliš o sebe hovorí: "nemám veľkého vzdelania, no predmety história, archeológia, literatúra, genealógia, numizmatika, tie ma sprevádzajú celým mojim životom, to je moja celoživotná škola. Možno ani žiadna iná škola by mi toľko poznatkov nedala ako táto moja vlastná. V tejto mojej škole záujmov sám sebe som učiteľom i žiakom. Mám pomerne veľa kníh a každá kniha je mojim profesorom. Bez nich by som nevedel ani žiť, tak ako aj bez ľudí
Doposiaľ vyšli Štefanovi Melišovi dve knihy:
Kráľ Matej pod Manínom
