Stretnutie so spisovateľom Jozefom Pavlovičom

Narodil sa 13. júna 1934 vo Veľkých Kostoľanoch. Do školy chodil tri roky v Trnave, 4. ročník v Šaštíne a 5. ročník v Hodoch (súčasť Galanty), kde urobil skúšky na gymnázium do Trnavy k saleziánom. Po zatvorení kláštora (z 12. na 13. apríla 1951) zmaturoval na gymnáziu v Piešťanoch. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave (1957) a do roku 1981 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne. Od tohto roku sa venuje iba literárnej tvorbe. Žije v Bratislave.  

Poézia:

Pri potoku, pri vode (1957), Na jarnom slniečku (1961), Košíček plný básničiek (1962), O usilovných kolieskach, Veselá abeceda (obe 1963), Odslovadoslova (1965), Dnu a vonku (1967), Príhody na divoko, Veselé zvieratká (obe 1970), Za kľúčovou dierkou (1971), Dúha farbičky si strúha (1977), Kolieska nás odvezú (1979), Kam sa skryli púpavy (1980), Generál Guľôčka (1981), Hádanky z lesa a lúky, Hurá do Afriky (obe 1983), Polička a jej políčka (1989), Hádali sa hádanky, Slzičky (obe 1996), Hlavolamy, čo zvládneme hravo samy (1998), Bola raz trieda, bol raz žiak (2000), Dom píše verše komínom, Zábavné oriešky pre bystré hlavičky (obe 2002), Riekankovo (2003)

Próza:

Roztopašné rozprávky (1963), Neobyčajný poľovník (1968), Baran Bé (1970), Lov slov (1971, 2. rozš. vyd. 1997), Bračekovia mravčekovia (1972), Z môjho kráľovstva (1973), Princezná Kvapôčka, Štvornohé rozprávky (obe 1975), Kuriatko a obláčik (1977), Ježko Jožko a krtko Rudko (1978), Prózy kozy Rózy (1980), Tri zlé princezné (1981), Lienka Anulienka (1982), Rozprávky od výmyslu sveta (1985), Veveričiak Dodo (1986), Veselí prváci (1987), Krochkajúca postieľka, Števko Drievko a Alenka z polienka (obe 1988), Tri zelené rozprávky (1990), Moje priateľky myšky (1991), Najkrajšie biblické príbehy 1, 2 (1991, 1992), Deduško Večerníček, Z košíčka (obe 1993), Čítajte si s nami, Vrabec Florián (obe 1995), Rozprávka naboso, Rozprávky ostrihané na ježka (obe 1999), Mliečne rozprávky, Parádnice zajačice, Povedala abeceda (všetky 2000), Zajkovia Majko a Kajko (2001), Macko Lacko (2003), Rozprávkam je do spevu (2005), Druhá knižka deduška Večerníčka (2006), Prózy kozy Rózy aj Riadky zo záhradky (2006), Výlety tety Ety (2007), Jožko Mrkvička. Moja supernajlebšia kniška (2008)

Bábkové hry:

Ťap, ťap, ťapušky (1968), Baranove trampoty (1969), Dvaja kamaráti (1982)

Výbery z poézie a prózy:

Kočičí hrátky (1983), Košíček (1986), Pohádky o samých zvířatkách (1987), Le monde magique des contes des princesses (1990)

Televízne večerníčkové seriály:

Sedem statočných budíkov, Števko Drievko a Alenka z polienka (oba 1978), Bračekovia mravčekovia (1981), Jedna žabka, dve žabky, Sedem múdrych budíkov (oba 1983), Lienka Anulienka (1988), Moje priateľky myšky (1990), Sedem výmyselných budíkov (1992), V chalúpke a za chalúpkou, V zabudnutom lesíku (oba 1994), Kuchárske rozprávky (1996)

Charakteristika tvorby
Jozef Pavlovič patrí k druhej povojnovej vlne autorov pre deti, do ktorej literárna kritika a história slovenskej literatúry zaoberajúca sa touto špecifickou oblasťou literárnej tvorby zaraďuje spolu s ním K. Jarunkovú, E. Gašparovú, Ľ. Feldeka, M. Válka, J. Blažkovú a I. Navrátila. Prvé básne pre deti publikoval časopisecky. Debutoval zbierkou tradičných riekaniek pre deti Pri potoku, pri vode, v ktorej prejavil schopnosť experimentovať s jazykom a metaforou, spájajúc pritom modernú poéziu s tradičnou jednoduchosťou drobného príbehu či vtipnej básnickej momentky. Hneď od začiatku začal už udomácnené témy detskej lyriky obohacovať o nové prvky - humor a hru so slovom. Jeho básne sú tematicky pestré: od prírodných motívov až po moderné civilizačné javy. Vtipným spôsobom reagujú na okolitý svet, na svojrázne detské výpovede. Príznačné sú pre ne melodickosť, rytmus, zvukomalebnosť, princíp hry, fantázie, humoru a básnickej obrazotvornosti. Ako básnik sa naplno prejavil v riekankách pre najmenších. Popri prírodných motívoch neobchádza v nich ani moderné civilizačné javy, pričom využíva tvorivú prácu s jazykom, najmä svojráznu metaforickú detskú výpoveď a frazeologizmy, ktoré bývajú zdrojom humoru a komiky. Široké uplatnenie jazykovej hry: kalambúrov, prešmyčiek, hádaniek, prekrúcačiek uplatnil v prozaickej knihe Lov slov, ale i neskôr v knihách Hádali sa hádanky, Hlavolamy, čo zvládneme hravo sami, Zábavné oriešky pre bystré hlavičky. Na označenie estetického princípu tvorby „novej vlny", do ktorej autorsky patrí, sa zaužíval pojem „detský aspekt". Prínosom do vyhraneného programu poézie „detského aspektu" boli najmä jeho knižky O usilovnom koliesku, Veselá abeceda (obe 1963), Odlsovadoslova (1965) a Príhody na divoko (1970). V jeho básnickej, prozaickej a scenáristickej tvorbe sa stretáva tradičná a moderná tvorivá línia, dominuje v nej šikovné narábanie so slovom, personifikované rozprávanie, humorne akcentované príbehy. V prozaickej tvorbe sa venuje animovaným, parodickým alebo anekdotickým humorným rozprávkam. Animované zvieracie postavičky a oživené veci vytvárajú v jeho podaní kamarátske vzťahy. Osobitný význam v jeho tvorbe majú prózy pre školskú mládež, v ktorých sa zameral na zvukovú stránku jazyka a vtipným spôsobom sprostredkoval deťom poznávanie písmen, rozlišovanie hlások a jazykovú hudobnosť. V jeho tvorbe sú zastúpené aj metaforické hádanky, hlavolamy a jazykové rébusy. Striedajú sa v nej kombinačné schopnosti s hravou imagináciou, niekedy aj s monotónnosťou opakovania. Pre deti je to však autor zrozumiteľný, blízky jednoduchému detskému chápaniu sveta, aj didaktický v tom zmysle, že detského čitateľa učí narábať s jazykom, podnecuje v ňom tvorivosť pri hre so slovami a učí chápať základné hodnoty života a umenia.

Preložené diela

O usilovných kolieskach (v maďarčine a v češtine, 1968)
Kolieska nás odvezú (v češtine 1979, v lužickosrbčine 1982)
Kam sa skryli púpavy (v češtine 1982)
Hádanky z lesa a lúky (v češtine 1983)

Hurá do Afriky (v češtine 1983, 1985, 1990, v lužickosrbčine 1985, 1990, v chorvátčine 1987, v slovinčine 1987, v poľštine 1988, v rumunčine 1990)
Baran Bé (v maďarčine 1975)
Bračekovia mravčekovia (v maďarčine 1974, v nemčine 1975, v češtine 1976, v ruštine 1977)
Princezná kvapôčka (v nemčine 1980, v bulharčine 1986)
Ježko Jožko a krtko Rudko (v ruštine 1982, v nemčine 1982)
Lienka Anulienka (v ruštine 1985, v nemčine 1987)
Veveričiak Dodo (v ruštine 1989)
Deduško Večerníček (v češtine 1995, 1996)
Monografie a štúdie o autorovi
Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava - Martin: LIC a SNK 2008.
Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.
Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.
Válek, I.: Jozef Pavlovič. In: Slovenské národné noviny, 10 (14), 1999, č. 35, s. 7.
Moravčík, Š.: Lov slov. In: Slovenské pohľady, 1998, č. 1, s. 109 - 111.
Kasáč, Z.: Hádanky sa hádajú. In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 49.
Stanislavová, Z.: Svet pohody ako literárny program. Nad tvorbou Jozefa Pavloviča. In: Bibiana, 3, 1995, č. 1, s. 14 - 16.
Šimonová, B.: Cez absurditu k realite. In: Slovenské národné noviny, 2, 1991, č. 23. 
Poliak, J: Literatúra je mnohostranná a mnohostrunná. In: Poliak, J.: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava 1978, s. 308 - 314.
Noge, J.: Príhody na divoko. In: Zlatý máj, 1973, č. 2, s. 129 - 130.
Noge, J.: Bračekovia mravčekovia. In: Zlatý máj, 1972, č. 10, s. 706 - 707.
Sliacky, O.: Smiech z myslenia a naopak. In: Slovesné pohľady, 1964, č. 3, s. 139.
Noge, J.: Šesť leporel. In: Zlatý máj, 1962, č. 11, s. 518 - 519.
Feldek, Ľ.: Pri potoku, pri vode. In: Zlatý máj, 1958, č. 5, s. 151 - 152.