Dary reči

Literatúra a súťaženie. Slovo kontra časomiera. Texty verzus výkony. Ako spojiť také nezlučiteľné veličiny, ktoré na prvý pohľad či na prvé počutie spolu nesúvisia? Vo svete literatúry je všetko možné. Predmety ožívajú a hovoria ľudskou rečou, zvieratá sú plné človečiny a ľudia, koruny tvorstva, sa menia na veci neživé. A tak je tomu aj s literárnymi súťažami, ktoré však od bežného zápolenia odlišuje výsledok. Víťazmi sú totiž všetci, ktorí sa zapojili a tvorivo strávili istý čas pri zapisovaní si vlastných myšlienok. Tak ako si lienky voľne poletujú prírodou aj tvorcovia súťaže Dary reči, obdarení slovami, prelietavali z témy do témy, z textu do kontextu a to celé si môžete prečítať v predkladanom zborníku. Každému bolo dané podľa jeho zásluh, pretože poézia i próza sa nedajú odsedieť, odpísať, odpočuť. Musia byť prežité, precítené, aby aj ich čitatelia siahali po napísanom slove zas a zas. A keďže boli viaceré literárne pokusy vydarené, rozhodla sa porota aj oceniť, a to najmä snahu o slovotvorbu a slovoboj, ktoré podstúpili rôzne vekové kategórie. Niektoré s väčším, iné s menším úspechom, ale predsa len s úsilím o literatúru. Či a ako sa im to podarilo, môžete posúdiť z nasledovných stránok, ale najlepším dôkazom úprimného záujmu o tvorbu budú roky. Časomiera, ktorá odradila nejedného trúfalca siahať múze do batôžka, pretože písanie nie je o vytvorení jednej poviedky, úvahy, či básne. Písanie je pre autora tým, čím pre športovca pohyb, pre turistu príroda alebo pre maškrtníka voňavá dobrota.

Peter Kubica

kniha