Ekumenické predpoklady solúnskej misie
PhDr. Juraj Chovan, CSc.
K ukončeniu Roka sv. Cyrila a Metoda (31. decembra 2013) so súhlasom autora, prináša Považská knižnica v Považskej Bystrici čitateľom štúdiu Dr. Juraja Chovana Reháka pod názvom Ekumenické predpoklady solúnskej misie. Zároveň ďakujeme Dr. Jurajovi Chovanovi Rehákovi za láskavý súhlas k uverejneniu štúdie na portáli knižnice.
*
Občiansky rok 2013, ktorý sa už pomaly končí, bol jubileom tisíc stopäťdesiateho výročia príchodu našich solúnskych apoštolov Konštantína-Cyrila a jeho brata Metoda k našim slovenským predkom, Slovenom, na Veľkú Moravu. Preto sa tento rok na Slovensku vyhlásil za rok Cyrila a Metoda, lebo je to osobitne pamätný rok pre všetkých Slovákov a Slovenky, pretože sa viaže i na založenie prvého a jediného kultúrno-osvetového spolku Slovákov – Matice slovenskej. Túto inštitúciu cisárska Viedeň schválila už v roku 1860 v rámci vtedy vydaného Októbrového diplomu a ona sa mala stať, akože sa i stala i nábožensky zbližujúcim spolkom slovenských evanjelikov a katolíkov, ktorým sa dovtedy z českej strany vnucovala len tradícia husitská a z maďarskej politicko-svätoštefanská. A bol to práve evanjelický teológ Jozef Miloslav Hurban, ktorý navrhol, aby sa s dátumom založenia Matice slovenskej počkalo až do roku 1863, keď sme sa pripravovali na oslavu milénia príchodu našej solúnskej misie. V tomto roku sme si teda pripomenuli aj 150-te výročie založenia Matice slovenskej, čo malo i svoju logiku, lebo tak, ako sa pod vplyvom Matice slovenskej zavŕšilo aj úsilie o uzákonenie novodobej spisovnej slovenčiny, aj solúnska misia sa pričinila o kodifikáciu prvého slovansko-slovenského liturgicko-literárneho jazyka, staroslovenčiny. Na túto veľkú udalosť upomína i byzantský cisár Michal III. v liste nášmu vladárovi Rastislavovi slovami: „Aby ste aj vy patrili k veľkým národom, prijmi dar väčší nad všetko zlato a nad všetky drahé kamene.“
Preto primárne úvahu k tomuto cyrilo-metodskému výročiu sme nemohli začať ináč, než reálnou hypotézou, že christianizačná misia solúnskych bratov bolo spontánne plánovaným dielom, zrejme zamýšľaným skôr, než prišiel list kráľa moravsko-nitrianskych Slovenov Rastislava k byzantskému cisárovi Michalovi III. s požiadavkou o takých učiteľov kresťanskej náuky pre svoj ľud, čo by dobre ovládali jazyk Slovenov. Preto možno predpokladať, že to nebolo len teritórium Rastislavových Slovenov, ktoré sa dostalo do vtedajšieho európskeho povedomia pod choronymom Veľká Morava (v dôsledku anexie nitrianskych Slovenov Mojmírom I., kniežaťom moravských Slovenov), ako to vyplýva z povestného Nestorovho letopisu Rozprávanie dávnych časov- Повесть(вование)временных лет asi z roku 1111. Išlo im totiž o pokresťančovanie všetkých Slovanov, ktorých svet dovtedy poznal len pod menom Sloveni a ktorí po rozchode z pôvodnej vlasti v dunajsko-karpatskej kotline v tom čase si už boli osvojili nové etnonymy, zväčša podľa terénnych tvarov či charakteristiky krajov, kde sa pousádzali. Preto spomenutý historik Nestor, mních z kyjevskej Pečorskej lavry (kláštora), okrem týchto „Slovenov na Morave“, ktorí ostali vo svojej pôvodnej vlasti, uvádza už mená Čechov, Poliakov, Rusov a Bulharov, ako po novom menované etniká.
In
Ekumenické predpoklady solúnskej misie
(Na a záver roka solúnskych apoštolov)
Juraj Chovan Rehák
*
Sprístupňujeme tiež ruský preklad štúdie literárneho historika Juraja Chovana Reháka s jeho vrúcnym želaním, aby toto jeho úsilie bolo aspoň maličkou tehličkou v budovaní spojov našich kresťanských Cirkví.
