KRÁĽOVNÁ RADOSTI A BOLESTI
Jozef Tóth
Žalm 31
Ó, more utrpenia,
si väčšie ako oceány!
A ja som v strede kruhu
a priam ma rozmliaždiť idú
tohto utrpenia rany!
A zdá sa, že som iba bublina,
čo v okamihu praská,
no Tvoja obruč ma objíma,
a ako zázrak sveta neumieram,
kriesi ma Tvoja láska.
Najväčšia sila a utajená,
človek ju s v srdci nosí.
A tráva rastie,
ba ešte viac,
keď častejšie sa kosí!
Ó, more utrpenia,
ty tvoríš dreň mojich kostí,
ale ja viem ho zniesť, môj Pane,
ja si ho nosím v oddanosti,
a nedotkne sa ma sila zlosti!
Utrpenie človeka si vybudoval
ako mosty,
ktoré prečnievajú moria,
a ako semä pšeničné,
čo z hliny a slnka
krvopotne rastie,
a na konci bolesti
ako ruža nad tŕním
nasáva svoje šťastie.
KRÁĽOVNÁ RADOSTI A BOLESTI
Šediny sú ozdobnou korunou, no táto koruna sa nadobúda čestnou púťou života.
Kniha prísloví 16.31
Považskú knižnicu v prvý adventný týždeň poctila svojou osobnou prítomnosťou nádherná kráľovná radosti i bolesti, skromnosti a hlbokej ľudskosti:
maliarka Zuzana Vaňousová – Krónerová
Obrazový i slovný prierez púťou čestného života pani Zuzanky vytláčal prítomným slzy dojatia, vyludzoval spontánny úsmev, smiech cez slzy, každému bol povzbudením a inšpiráciou.
Úvod nezabudnuteľného stretnutia podčiarkol Žalm Jozefa Tótha a záver adventného stretnutia milovníkom kultúry umocnili verše Teodora Križku Uspávankou.
Teodor Križka
USPÁVANKA
Ako ti povedať, že milujem ťa, Kriste,
keď moje srdce, moje ústa nie sú čisté –
drhnem si dušu, žmýkam ju a vešiam
na tvoje slnko. Ty si zákon veciam
aj javom, čo sa dejú medzi nimi.
Ty si mi leto uprostred zlej zimy.
Zohrej ma, skrehnuté a hladné vtáča.
Zrniečka tvojej nádeje mi stačia.
Na konáriku zaspím celkom sýty
istotou, že tam, kde sa ľúbia, si ty.