Rosa z pavučín

Zuzana Vaňousová

6. júl 1922 Staškov

Pochádza zo slávneho hereckého rodu Kronerovcov, narodila sa v Staškove. Nesporne patrí medzi najznámejšie žijúce osobnosti v Považskej Bystrici. Kronerovci sa viackrát sťahovali – z Kysúc na západné Slovensko, do Serede (kde podľa jej slov videla prvé naozajstné jablko). V Považskej Bystrici, ktorá je dodnes jej miestom pobytu, žije už od svojich trinástich rokov. Rodina sa sem prisťahovala za zamestnaním, keď tu, napriek vtedajšej ekonomickej kríze, postavili fabriku, v ktorej bolo možno nájsť prácu. Školské vzdelanie ukončila absolvovaním meštianky.

Už ako dieťa maľovala všade, kde sa len dalo: na okraje novín, na kúsky papiera. Vždy to boli také jej malé, nedosiahnuteľné túžby – krásne bábiky a iné hračky, vlastné šaty s volánikmi a ďalšie veci, o ktorých mohla iba snívať. V ôsmich rokoch namaľovala verný portrét svojho otca.

V mladosti bola vynikajúcou športovkyňou, taktiež divadelnou herečkou. Pôsobila v divadle ZK – ROH pri Považských strojárňach. Po skončení športovej a hereckej kariéry sa začala venovať ďalšej svojej veľkej láske – maľovaniu. Šesť rokov sa zdokonaľovala u akademického maliara Františka Šestáka. Spolupracovala tiež so Zdenom Horeckým a Máriou Medvedckou, s ktorou okrem maľovania udržiavala priateľský vzťah až do jej smrti.

Obrázky Zuzany Vaňousovej sa od malieb ostatných autorov líšia v tom, že vznikli ako ilustrácie slovenských ľudových piesní a ostali takými dodnes. V dekore sa autorka inšpirovala starými ľudovými stredoslovenskými maľbami na skle. Od začiatku jej tvorbu definuje ustálený rukopis a jednoduchý spôsob maľby, bez potreby akéhokoľvek ďalšieho formátového vývoja. Vyvíjajú a menia sa iba jej témy, teda texty piesní, ktorými nás neustále obohacuje.

Zuzka Vaňousová čerpá originálne texty kysuckých piesní jednak z tých, ktoré má zakotvené vo svojej pamäti, jednak ich získava z literatúry, či zapisovaním priamo v teréne. Niektoré so svojich početných tém spracovala aj vo forme cyklov, napríklad svadobného, kde obrázky na seba nadväzujú, ale môžu sa vnímať aj ako solitéry. Maľuje zvyky vychádzajúce z jednotlivých sviatkov a ich ľudovej podoby, vianočné i veľkonočné. Pôvabné krojované ženské postavy vkladá raz do skromných, inokedy do zmnožených dekorov s vetvičkami.

Okrem ľudových zvykov v jednotlivých ročných obdobiach zobrazuje aj svätcov a svätice späté s kresťanskými sviatkami. Jej dielo sa stalo neodmysliteľnou súčasťou Gorazdovho Močenka, čo dokazuje výstava Slovenské nebo na III. celonárodnom festivale biblických a duchovných hier roku 1995. Pri tvorbe sa inšpirovala knihou Viliama Judáka Boží priatelia s podtitulom Slovenské martyrológium. Podľa tejto knihy pripravila aj ďalší pozoruhodný cyklus obrazov Krížová cesta národných svätých. Štrnásť zastavení a vzkriesenie. Dvojobrázky s ornamentom a modlitbičkou.

Umenie Zuzky Vaňousovej vyrástlo na skromnej chudobnej kysuckej pôde a neustále je oživované novými námetmi a neznámymi textami ľudových piesní. Jeho základy tvorí ľudová zvykoslovná tradícia, no autorku samotnú už nemožno nazvať ľudovou umelkyňou. Svojou folklorizovanou tvorbou sa pripája k početnej skupine profesionálnych výtvarníkov, ktorí sa hrdo hlásia k svojmu kysuckému pôvodu.

Napriek vysokému veku a početným zdravotným obmedzeniam, aktívne maľovanie je stále súčasťou jej života. Ako sama hovorí: „Keď nemaľujem niektorý deň, je to ako keby som nežila".

Zuzanka Vaňousová je držiteľkou rôznych ocenení v hereckej i športovej kariére.

Je držiteľkou ceny mesta Považská Bystrica a osobnosťou regiónu Kysúc.

V roku 2001 jej bol udelený titul – Majster ľudovej umeleckej tvorby – za jej slovenské ľudové piesne a ľudové zvyky maľované na skle.

Cyklus jej malieb viazaný k ľudovým zvykom na Kysuciach, zameraný na zvyky zimného slnovratu bol v roku 1987 spracovaný pre televízny dokumentárny film pod názvom Maľované spomienky Zuzany Vaňousovej. Tento film získal na prehliadke Etnofilm Čadca v roku 1987 Cenu diváka a na medzinárodnom festivale televíznych programov o ľudovej kultúre v Moskve bol v konkurencii 44 štátov ocenený Druhou cenou poroty.

Počas svojej umeleckej aktivity sa zúčastnila mnohých kolektívnych výstav insitného umenia doma i za hranicami. Samostatne vystavovala v Prahe, Karlových Varoch, Bratislave, Košiciach, Martine, Nitre, Púchove, Považskej Bystrici, Trenčíne, na Myjave, v rodnom Staškove, v Novom Meste nad Váhom, Piešťanoch. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, tiež aj Národopisného múzea v Prahe. Nachádzajú sa tiež v súkromných zbierkach USA, Austrálii i viacerých krajinách Európy.

Teodor Križka

8. jún 1956 Haniska pri Košiciach

Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej slovenskej literatúry, renomovaný básnik, prekladateľ, novinár, vydavateľ, šéfredaktor časopisu Kultúra, dvojtýždenníka závislého od etiky, autor libreta (veľpiesne) pôvodnej slovenskej opery Šavol. Vyštudoval na oddelení poézie Literárneho inštitútu A. M. Gorkého v Moskve. V rokoch 1983-1990 pôsobil ako vedúci redakcie Pôvodná tvorba vydavateľstva Smena. Dva roky redigoval v Spolku sv. Vojtecha obnovený mládežnícky mesačník Plameň. Na prelome rokov 1992-1993 pôsobil na Ministerstve kultúry SR. V rokoch 1993-1998 bol poradcom prezidenta SR. Od roku 1998 založil, vydáva a rediguje časopis Kultúra. Venuje sa literárnej kritike.

**

Poézia Teodora Križku zasahuje všetky sféry ľudského života, ktoré v nej vystupujú tak bytostne a tak presne, akoby v sebe zhŕňala nevyčerpateľné Tajomstvo stvorenia a Tajomstvo vzťahu medzi Bohom a človekom. A zároveň je to poézia plná obdivu a pochopenia tohto Tajomstva, že každá báseň je vlastne živnou pôdou pre báseň ďalšiu, z ktorej tryská a vyvstáva ďalší nápad a ďalšia , tá istá a predsa inakšia syntéza; tak, ako nikdy nekončiaca reťaz obdivu k Zázraku.

Okrem toho, že Križkove básne obsahujú hudbu tak citeľne skrytú nielen v rýmoch a rytmoch, či vo farbe hlások a slov; hudba je prítomná aj v jeho myšlienkach, keď dokáže bravúrne opísať okamih a dodať mu výlučnú básnickú formu, akoby sa v citoch schovaných za strofami, skutočne ozývali rôzne hudobné nástroje.

Veľkú pozornosť si zaslúži aj jeho pochopenie vzniku umenia a jeho prepojenosť s náboženstvom – veď oboje sú rečou Ducha. Tu nejde iba o fascináciu umením literárnym. Teodor Križka si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť hudby, ale aj výtvarného umenia. Nezabúda ani na úchvatný vesmír stavebných slohov, sochárstva, ba nájdeme uňho básne o ľudovej výrobe.

No a práve prvok ľudový, keď si básnik uvedomuje Boha aj v inej, ľudovej, ba i predkresťanskej kultúre, nájdeme uňho tiež. Používa stavebné prvky balady a zdôrazňuje zjavenie náboženstva a skrytosť mýtu.

Tak, ako v podobenstve o zelenejúcich sa listoch figovníka a rozpoznanej nadchádzajúcej jari, aj Teodor Križka rozpoznal nebezpečenstvo sveta a hrozbu obrovskej nespravodlivosti a nešťastia, ktorá sa bude konať na veriacich – a na živote. A pred tým varuje na stránkach svojho časopisu a aj to dokonca s takou svätosťou, že skutočne bez výnimky neodsudzuje človeka, ale negatívny jav. Táto povahová stránka, vypestovaná mnohou bolesťou a zapieraním len potvrdzuje jeho veľkosť. Ako i to, že voči deštrukcii stavia obranný val láskavosti a krásy celým svojím dielom a skutkami.

Za povšimnutie stojí aj pozoruhodný politický prehľad a štátnické myslenie s presným poznaním tradícií a tendencií vývoja Slovenska, Slovanstva, celej Európy i sveta – takéto prehľadné a syntetické myslenie má skutočne len málokto, čo v dnešných časoch dezinformácií a mediokracie platí v ešte väčšej miere.

(Džunková Katarína, reflexia)

Básnické zbierky:

Zaklínanie jari (Slovenský spisovateľ 1983)

Pokojná v nepokoji (Smena 1986)

Slnečná noc, mesačný deň (Slovenský spisovateľ 1987)

Večernica Ranná hviezda (Petrus 2001)

Pošepkala vločka nehu do oblôčka, (Don Bosco 2001)

Smädná voda (Petrus 2004)

Srdce Sizyfos) - kniha autobiografických esejí a veršov (Daka 2006)

Bozk slzou (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008)

Skorocely (Bernolákova spoločnosť národného obrodenia a porozumenia 2008)

Libreto k pôvodnej opere ŠAVOL (2008)

Beata Nox (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009)

Krehkosti (Spolok slovenských spisovateľov 2009)

Kresbička drobná navždy visí v ráme (Factum Bonum, 2010)

Rosa z pavučín (Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava 2011)

Preklady

Z ruštiny preložil poéziu Arsenija Tarkovského Kniha trávy (Slovenský spisovateľ 1989)

Borisa Pasternaka Plačúci sad (Slovenský spisovateľ 1990).

Kniha poézie karpatskonemeckého básnika Ervína Kaethana Pohla Piesne mŕtvym deťom. V jazykovej spolupráci s Vincentom Šabíkom z nemčiny preložil Sonety Orfeovi, vrcholné dielo básnika Rainera Mariu Rilkeho (Daka 1999).

Zostavené výbery z diel

Zostavil výber z mladej slovenskej ľúbostnej poézie Z tmy svieti tvoja dlaň (Smena 1986), výber z poézie exilového básnika Karola Strmeňa Sfinga spieva pri jasličkách (Smena 1991). Časopisecky publikoval okrem iných aj preklady poézie moravského básnika Jana Zahradníčka, Jakuba Demla. Zostavil výber z poézie a publicistiky Jevtušenka Len aby z toho niečo nebolo, na ktorom participoval aj ako prekladateľ (Smena 1988). V jazykovej spolupráci s Vincentom Šabíkom z nemčiny preložil Sonety Orfeovi, vrcholné dielo básnika Rainera Mariu Rilkeho (Daka 1999). Editorsky pripravil do vydania rozsiahle monumentálne Dielo Poézia Próza neprávom prehliadanému velikánovi ducha Mons. Jozefovi Tóthovi. (Slovenský spisovateľ 2010)

V rukopise má niekoľko ďalších kníh Žiť o tebe, Lotor po pravici, Jedna ovca zo sta, Milovanie s Danaé...

Ocenenia

Zlaté pero 2007 - európska cena za zásluhy o zvrchované Slovensko, Zurich

Ďateľ 2006 - cena za etiku žurnalistiky

Teodor Križka - predseda poroty celoslovenských literárnych a recitačných súťaží

* O cenu Slovenského učeného tovarišstva, Trnava

* Jurinova jeseň, Čadca

* O dúhovú lampu v krajine Zázračno, Žilina

* Kátlovce Paľa Ušáka Olivu