Jozef Tóth

Mons. Mgr. Jozef Tóth, Dr. h. c.

Mons. Mgr. Jozef Tóth, Dr. h. c.

20. 3. 1925 Haniska pri Košiciach

Základnú školu vychodil v rodnej obci. Absolvoval II. štátne gymnázium v Košiciach, kde aj maturoval (1938 – 1946). Pred skončením štúdia v rokoch druhej svetovej vojny mu vo vojenskom pracovnom tábore hrozil trest smrti, ktorému zázračne unikol. Po štúdiu teológie v Košiciach (1946 – 1948) a Bratislave (1948 – 1950) ho v roku internovali do vojenských táborov nútených prác – PTP (1950 – 1954). Na slobodu sa vrátil ako politicky nespoľahlivý.

Pracoval v rozličných podnikoch, ako zamestnanej vo Veľkoobchod s priemyselným tovarom, Košice (1956 – 1964) a naostatok ako korektor v tlačiarňach (1864 – 1985). 23. 2. 1969 bol neverejne vysvätený na kňaza Gréckokatolíckej cirkvi a pričlenil sa tak do spoločenstva učeníkov Nazaretského. Dvadsať rokov pripravoval v katakombálnej Gréckokatolíckej cirkvi adeptov na kňazov v tajnej Cirkvi. Po novembri 1989 sa podieľal na zakladaní Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorej bol v rokoch 1990 – 1995 prodekanom a vedúcim dogmaticko-morálnej katedry. Roku 1992 dostal hodnosť Monsignora od pápeža Jána Pavla II. a roku 2010 Doctor honoris causa v odbore „katolícka teológia“ od Prešovskej univerzity v Prešove. V súčasnosti žije na odpočinku v Košiciach.

Tvorba mons. Jozefa Tótha bola do roku 1995 verejnosti úplne neznáma, upozornila na ňu až vydaná útla zbierka poézie pod názvom Piesne zo Solúna. Až v roku 2010 zásluhou básnika Teodora Križku bolo v dôstojnej podobe vydané tisícstranové súborné literárne dielo: Poézia (700 s.) a a Próza (300 s.). Druhý zväzok zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.

Je zakladajúcim členom Spolku Sv. Cyrila a Metoda, členom Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, Konfederácie politických väzňov a Vojenských táborov nútených prác (PTP). Je aj členom redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum. Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

Teodor Križka

Božiemu človeku

Jozefovi Tóthovi

Otváram knihu, na hocakej strane,

na tej, čo možno nikto nečíta,

na strane, z ktorej do duše mi vstane

žalm ako slza, strmá, večitá.

A plačem s ním, a plačem celkom spiatky,

až po deň, keď sa pozrie do hlavne

mládenec z Košíc, ako medzi riadky

pozerá smrť tak na smrť zábavne.

Čo mi dá život, keď už toľko vzal mi?