stretnutie so spisovateľom Gejzom Sádeckým
Gejza Sádecký je pedagóg. Pôsobil ako učiteľ, okresný a krajský školský inšpektor, ako prednosta okresného úradu a riaditeľ školskej správy, bol generálnym riaditeľom sekcie základných, stredných škôl a školských zariadení na ministerstve školstva, šéfredaktor viacerých novín. A dalo by sa ešte pokračovať ďalej. No verejnosti je známy aj ako spisovateľ. Okrem množstva odborných článkov mu vyšli publikácie: Orientácia mládeže na robotnícke povolania, Stručný pohľad do dejín Slovenska, Politické huncútstvá, Červená paprika, Povesti Trenčianskeho kraja, Muzika spod zeme, Panna z morského oka, Barborka z Rajeckého hradu. Medzi jeho záujmy nesporne patrí štúdium histórie a s ňou je spojená aj zbierka erbov miest a obcí Slovenska. V prístavbe rodinného domu v Sádočnom si Gejza Sádecký vytvoril svoje “malé kráľovstvo” ovenčené erbmi našich miest a obcí. Vybielené steny, vysoké tri metre osemdesiat zívali prázdnotou. Rozhodol sa na jednu z nich doprostriedka namaľovať erby Považskej Bystrice, Brezna, Banskej Bystrice, Ružomberka a Domaniže. Tie sa postupne rozrástli a dnes pokrývajú všetky voľné steny v tejto miestnosti. - Raz ma cesta zaviedla do Anglicka, kde som na jednej návšteve dostal na pamiatku erb. Vtedy som si povedal, že keď už Angličania majú taký zmysel pre poznanie a zachovanie svojej vlastnej histórie, prečo by som si tie “svoje” erby nerozšíril o ďalšie erby slovenských miest a obcí? - zaspomínal si. A tak na stene postupne pribúdali ďalšie a ďalšie až sa zaplnila celá a pokračoval na ďalšej. Ten posledný, ktorý namaľoval, bol erb Plevníka-Drienového. Dnes ich má viac ako dvesto a zostalo miesto už iba pre jeden. To miesto by chcel venovať obci Ďurďové. Erby dopĺňa katalóg, v ktorom je uvedený názov mesta, obce, kraj, najstaršie známa písomná zmienka a doklad, kedy erb vznikol alebo kedy bola mestu či obci udelená erbová listina. Samozrejme, že maľovanie erbov, nie je len taká hra so štetcom a farbami. Takáto zábava je spojená s množstvom hodín, strávených štúdiom histórie, návštevou mnohých archívov, múzeí. Najviac prvotných materiálov získal v trenčianskom archíve. Tu nielen študoval, ale aj tuškou kreslil objavené erby miest a obcí Trenčianskej župy. A ako jednotlivé erby maľuje na stenu? - Tie ľahšie priamo, zložitejšie pomocou vyrobenej šablóny. Farby používam temperové, ale i špeciálne, ktoré mám až zo Švajčiarska, - priblížil nám techniku, ktorú používa. - Ukázalo sa, že erby miest a obcí sú mimoriadne výrečným prameňom, hlavne pri riešení počiatkov formovania sa miest, mestečiek i dedín. Do erbov vkladali mestá a obce symboly znázorňujúce napríklad zamestnanie obyvateľstva, hovoria o práci i remeslách, ktoré ich živili. Sú prameňom k nejednému odvetviu remesla, ponúkajú údaje k otázkam odievania na Slovensku a pod. Raritou medzi erbmi je košický erb s najstaršou listinou, vydanou kráľom Karolom Róbertom v r. 1369 a je to vôbec najstaršia erbová listina v Európe, - upriamil našu pozornosť na spomínaný erb. Erby hýria nielen peknými farbami, ale aj nesmiernym množstvom fantázie, ktoré výtvarníci do nich vložili. Vždy je na nich niečo, čo sa práve vzťahuje na príslušné mesto alebo dedinu. Považská Bystrica bola spätá s hradom a hrad s mestom, čo sa odzrkadlilo i v erbe (tri hradné vežičky). - Zaujímavý je aj erb Domaniže, - vysvetlil nám ďalej. - Jeho obsahom je z vody vyrastajúci gryf. Je to vybájená heraldická figúra, ktorej horná polovica je orol, spodná lev. No aj ďalšie zaujímavé motívy nájdeme v erboch. V minulom režime sa napríklad nesmeli používať sväté motívy. Takou ukážkou je erb Púchova, v ktorom bola zobrazená svätá Margaréta zabíjajúca mečom draka. Keďže sa náboženské motívy nesmeli používať, tak výtvarník, ktorý Púchovu navrhoval erb, aby aspoň niečo po svätej Margaréte zachoval, navrhol meč a miesto svätej Margaréty namaľoval kvietok margarétku. Po roku 1989 sa mesto vrátilo k pôvodnému erbu. Zaujímavé sú aj vznikajúce novotvary. Napríklad obec Polomka má veľmi výstižný jednoduchý erb – dva zlomené stromy po polome. Darovaný erb z Anglicka tiež inšpiroval Gejzu Sádeckého maľovať erby hlavných miest, ktoré navštívil. A je ich niekoľko desiatok. Medzi nimi majú na jednej stene miesto erby Monaca, Bernu, Londýna, Budapešti, Dublina, Ríma, Varšavy, Berlína, Lichtenštajnska, San Marina, Paríža, Amsterdamu, Kodane, Luxemburgu a zostáva ešte miesto aj pre ďalšie... Všetkým tróni nad krbom jeden obrovský – erb rodu Sádeckých. Ten je doložený rodokmeňom od 13. storočia. Zvesť o erboch v rodinnom dome Sádeckých prenikla i do verejnosti, a tak o návštevy tu nemajú núdzu. Radi sem zavítajú i školáci. Naposledy tu boli žiaci z považskobystrickej cirkevnej školy. A je tu naozaj čo obdivovať a študovať. Veď každý erb je nielen pekne namaľovaný obrázok, ale je v ňom ukrytý aj kus histórie a o tej Gejza Sádecký s obľubou rozpráva nielen vo svojich knižných príbehoch. Naďa Jakúbková
